Posledných pár mesiacov pozorujem vo svojej detskej psychiatrickej ambulancii nárast počtu detí, ktoré hovoria o ťarche vlastnej existencie. Diagnosticky ide o depresívne poruchy, ale vnímam u nich akýsi nový fenomén – túžbu neexistovať. Nie spáchať samovraždu, ani ublížiť si. Spätne túžia po tom, aby sa nikdy nenarodili, aby jednoducho neexistovali. Možno keby sa iba rozplynuli a nikto by si to nevšimol, pretože by nikto nepredpokladal, že vôbec mali byť.
Sú to deti bez vôle vytvárať čokoľvek reálne. Sú rady v tichu a samote, kedy môžu unikať do vlastného sveta vyplneného počítačovými hrami a hudbou zo Spotify. Ich kamarátmi nie sú spolužiaci, ale YouTube streameri. V tomto svete ide totiž všetko hladko. Dopracovať sa k pocitu, ktorý vzniká pri aktivácii mozgového okruhu odmeny, je tu ľahké. V realite na to treba sakramentsky veľa práce. A tu len zopár klikov.
Úniky z reality sa však nevyplácajú, pretože vždy keď sa do nej vrátite, niekoľkonásobne pocítite to, čím je naša existencia s ňou spojená – vlastné telo a emócie, ktoré z neho vychádzajú. Aké je to tu zrazu ťažké po vypnutí hry. Aké ťažké sú kroky, ktoré treba kráčať, aké ťažké sú elektrónové väzby, ktoré telo držia pokope. Ľahšie by bolo nebyť.
Zopár ťažkých krokov k spoločnej večeri s rodičmi. Cez povrchnosť, nezáujem, otrávenosť, nezmyselnosť, absurdnosť. Ach, ako aj ostatní okolo stola cítia ťarchu reality. Práca, hluk, stres, nadriadení, podriadení, termíny, zajtra znovu. Sú vyčerpaní, ľahšie by bolo nebyť. Ako veľmi túžia po
tichu. Ako veľmi túžia po samote. Tej, ktorú dnes opäť vyplnia stretnutím s kamošmi z TV seriálov. Na stene im visí tlkot hodín a vo vzduchu čoraz viac pravdivý Heideggerov citát : „Súčasná doba prekonala všetky vzdialenosti, ale nevytvorila žiadnu blízkosť.“ Vytvorila vzťahové vákuum – nepriestor, v ktorom nie je možné dýchať, žiť, chcieť, existovať.
Skutočne chcete z neho von? Začnite tvoriť realitu. Začnite dýchať – a vytvoríte kyslík. Žiť – a vytvoríte živiny. Chcieť – a vytvoríte vôľu. Začnite existovať – a vytvoríte priestor pre vaše deti, v ktorom aj ony budú chcieť dýchať, žiť, chcieť, existovať.
MUDr. Veronika Marcinčáková Husárová, PhD., detská psychiatrička, klinika duševného zdravia Calma