0 – 6 rokov

Malé deti majú emócie napriek tomu, že nemajú ešte schopnosť ich vyjadrovať a popisovať slovami. V ktorej oblasti by sa vaše dieťa podľa vás mohlo zlepšiť?

Moje dieťa nerozpráva alebo má poruchu reči

Príčin pre oneskorený vývin reči alebo cielenú mlčanlivosť je viacero. Dieťa môže slovám rozumieť, ale nevie ich tvoriť, vtedy hovoríme o expresívnej poruche reči. Alebo…

Moje dieťa nerozpráva alebo má poruchu reči

Príčin pre oneskorený vývin reči alebo cielenú mlčanlivosť je viacero. Dieťa môže slovám rozumieť, ale nevie ich tvoriť, vtedy hovoríme o expresívnej poruche reči. Alebo slovám nerozumie a teda ich ani netvorí, vtedy ide o perceptívnu poruchu reči. Oneskorený vývin reči je aj jedným zo symptómov detského autizmu. Keď dieťa reči rozumie aj rozpráva, ale zaťato mlčí v situáciách, keď sa to od neho vyžaduje, ide o tzv. elektívny mutizmus. Veľkú skupinu tvoria deti s poruchou výslovnosti.

 

Možnosti liečby

Terapia rečových porúch by mala byť v rukách multidisciplinárneho tímu podľa konkrétnych potrieb dieťaťa, v zložení logopéd, detský psychiater, psychológ a liečebný pedagóg.

Výbuchy hnevu

U detí v batoľacom veku sú výbuchy hnevu časté a normálne. Dlhotrvajúce či prílišné výbuchy zlosti s krikom, neutíšiteľným plačom a agresivitou veľa naznačujú o…

Výbuchy hnevu

U detí v batoľacom veku sú výbuchy hnevu časté a normálne. Dlhotrvajúce či prílišné výbuchy zlosti s krikom, neutíšiteľným plačom a agresivitou veľa naznačujú o budúcej osobnosti dieťaťa alebo o tendencii k hypersenzitívnym reakciám. No môžu byť aj jedným zo symptómov vývinových porúch. S pribúdajúcim vekom dieťaťa výbuchy hnevu znižujú svoju intenzitu a frekvenciu. No pri viacerých diagnózach, vrátane porúch autistického spektra či ADHD to nie je pravidlo. Prvým krokom v riešení emocionálnych výbuchov je podrobná diagnostika ich príčin.

 

Možnosti liečby

Prístupy k liečbe sa vždy riadia príčinou nadmerného hnevu. Dali by sa rozdeliť na: behaviorálne, ktoré riešia psychoterapeut a psychiater, farmakologické a alternatívne.

Podráždenie, nervozita

Vysoká dráždivosť, nervozita, nízka frustračná tolerancia či nadmerná úzkostlivosť sú nešpecifickými, no častými symptómami rôznych psychických ťažkostí a diagnóz v detskom veku. Často sú súčasťou…

Podráždenie, nervozita

Vysoká dráždivosť, nervozita, nízka frustračná tolerancia či nadmerná úzkostlivosť sú nešpecifickými, no častými symptómami rôznych psychických ťažkostí a diagnóz v detskom veku. Často sú súčasťou tzv. emočných porúch v detstve, ktoré zahŕňajú úzkosti z odlúčenia, fóbické poruchy či nadmerný strach z ľudí. Pri emočných poruchách u detí býva typický aj sklon k depresívnemu prežívaniu, nočné mory a psychosomatické ťažkosti, napríklad bolesti bruška. Sklon k podráždeným reakciám sa často vyskytuje aj u detí s ADHD či poruchami autistického spektra. Veľmi často je dôsledkom nadmerného senzorického preťaženia.

 

Možnosti liečby

Liečba sa riadi príčinou ťažkostí. Na emočné poruchy je vhodná psychoterapia, pri výrazných ťažkostiach farmakoterapia. Pri nadmernom senzorickom preťažení kvôli dezorganizácii senzorických systémov môže k emocionálnej stabilite dopomôcť aj terapia s prvkami senzorickej integrácie.

Hyperaktivita

Hyperaktivita u detí nie je zďaleka len súčasťou diagnózy ADHD. U mnohých detí je dôsledkom dezorganizácie senzorických neurovývinových systémov, či prejavom emočných porúch. Hyperaktivita je…

Hyperaktivita

Hyperaktivita u detí nie je zďaleka len súčasťou diagnózy ADHD. U mnohých detí je dôsledkom dezorganizácie senzorických neurovývinových systémov, či prejavom emočných porúch. Hyperaktivita je často akýmsi sprievodným javom rôznych neurovývinových porúch, napríklad porúch autistického spektra. ADHD zahŕňa okrem okruhu symptómov hyperaktivity aj symptómy impulzivity a nepozornosti.

 

Možnosti liečby

Liečba hyperaktivity závisí vždy od pôvodu tohto symptómu. Na diagnózu ADHD môžu pomôcť farmaká, ale existujú aj alternatívne možnosti liečby. V mnohých prípadoch je metódou prvej voľby terapia liečebného pedagóga. Ak ide o hyperaktivitu, ktorá je dôsledkom dezorganizácie senzorických systémov, riešením bude terapia s prvkami senzorickej integrácie.

Sebaubližovanie

Trhanie vlasov, nechtov, nadmerné rozškriabavanie drobných raniek či ťažšie prejavy ako búchanie sa do hlavy sú sprievodnými symptómami širokého spektra diagnóz. Na každý symptóm dieťaťa…

Sebaubližovanie

Trhanie vlasov, nechtov, nadmerné rozškriabavanie drobných raniek či ťažšie prejavy ako búchanie sa do hlavy sú sprievodnými symptómami širokého spektra diagnóz. Na každý symptóm dieťaťa nazeráme na našej klinike ako na prostriedok komunikácie. Tak vieme zistiť príčinu jeho ťažkostí. Napríklad, niektoré deti si trhajú vlasy kvôli tomu, že majú zníženú citlivosť hmatového systému a trhanie vlasov im ich systém “dostimulováva“. U iných detí môže byť dôvodom strach kvôli častým rodičovským hádkam. Aj na symptóm sebaubližovania je nevyhnutné nazerať komplexnou optikou kontextu.

 

Možnosti liečby

Liečba bude závisieť od príčiny sebaubližovania a je veľmi pravdepodobné, že bude v rukách multidisciplinárneho tímu v zložení detský psychiater, psychoterapeuta alebo iného odborníka.

 

Agresivita

Agresívne správanie voči ľuďom a zvieratám môže mať rôzne príčiny. Buď sa jedná o tzv. impulzívnu agresivitu, ktorá je dôsledkom stresovej reakcie organizmu v stave…

Agresivita

Agresívne správanie voči ľuďom a zvieratám môže mať rôzne príčiny. Buď sa jedná o tzv. impulzívnu agresivitu, ktorá je dôsledkom stresovej reakcie organizmu v stave (reálneho alebo nereálneho) nebezpečenstva. U detí sa prejavuje náhlym, málo kontrolovaným agresívnym konaním, zväčša v hneve a po špecifickom podnete. Druhým typom je tzv. proaktívna agresivita, kedy agresor viac či menej premyslene koná deštruktívnym spôsobom. U detí sa môže prejavovať ako cielené ubližovanie rovesníkom alebo zvieratám.

 

Možnosti liečby

Liečba závisí od typu agresivity a jej príčiny. Rozdeľujeme ju na behaviorálnu a biologickú. Prvý typ zahŕňa psychoterapiu, prípadne iný typ terapeutickej stratégie s cieľom ovplyvniť správanie dieťaťa. Biologický prístup zahŕňa farmakoterapiu, či terapiu s prvkami senzorickej integrácie, a to buď samostatne alebo v kombinácii.

Nevhodné správanie, dieťa je “zlé“ a nevychované

Aj negatívna pozornosť je pozornosť. Mnoho detí sa správa nevhodne, aby okolie vyprovokovali k stanoveniu hraníc. Iné sa snažia o to, aby dostali láskyplné prejavy….

Nevhodné správanie, dieťa je “zlé“ a nevychované

Aj negatívna pozornosť je pozornosť. Mnoho detí sa správa nevhodne, aby okolie vyprovokovali k stanoveniu hraníc. Iné sa snažia o to, aby dostali láskyplné prejavy. Inokedy dieťa nevie, že sa správa „zle“, pretože nedokáže odhadnúť sociálne situácie alebo si neuvedomuje dôsledky svojho konania. Tento symptóm si rozhodne zaslúži podrobnú diagnostiku.

 

Možnosti liečby

Riešenie problematického správania sa riadi príčinou vzniku tohto symptómu. Liečbu môžno rozdeliť na behaviorálnu a biologickú, Prvý typ prístupu zahŕňa psychoterapiu, prípadne iný typ terapeutickej stratégie s cieľom ovplyvniť správanie dieťaťa. Biologický prístup zahŕňa farmakoterapiu, či terapiu s prvkami senzorickej integrácie, a to buď samostatne alebo v kombinácii.

Nadmerná bojazlivosť

Separačné úzkosti, strach z cudzích ľudí alebo zvierat či rôzne fóbie sú u detí pomerne časté. Môžu odznieť tak ako prišli, alebo pretrvávajú a vyžadujú…

Nadmerná bojazlivosť

Separačné úzkosti, strach z cudzích ľudí alebo zvierat či rôzne fóbie sú u detí pomerne časté. Môžu odznieť tak ako prišli, alebo pretrvávajú a vyžadujú si pozornosť. Vtedy majú deti okrem úzkosti či fóbií aj iné ťažkosti. Odporúčame vám poradiť sa s nami.

 

Možnosti liečby

Na riešenie detských strachov a fóbií často stačí psychoterapia. V prípade rozvoja symptómov do vážnejších porúch prichádza do úvahy aj farmakoterapia.

 

Prílišná citlivosť na vonkajšie podnety

Chytanie si uší už pri menšom hluku, citlivosť na svetlo alebo dotyky, neschopnosť prijímať určitý druh potravín či extrémna citlivosť na pachy sú dôsledkom dezorganizácie…

Prílišná citlivosť na vonkajšie podnety

Chytanie si uší už pri menšom hluku, citlivosť na svetlo alebo dotyky, neschopnosť prijímať určitý druh potravín či extrémna citlivosť na pachy sú dôsledkom dezorganizácie senzorických systémov. Tá môže byť súčasťou vývinových porúch, vrátane porúch autistického spektra alebo ADHD. Môže sa vyskytovať aj ako samostatná „záležitosť“, no vždy je dôležité odlíšiť ju od týchto diagnóz.

 

Možnosti liečby

Primárnym prístupom v riešení zvýšenej citlivosti na podnety, vonkajšie alebo vnútorné, je terapia s prvkami senzorickej integrácie.

Tiky

Tiky môžu byť prechodné, teda trvajúce menej ako 1 rok alebo chronické. Tie trvajú viac ako rok a zvyčajne majú viac podôb. Chronické tiky sú…

Tiky

Tiky môžu byť prechodné, teda trvajúce menej ako 1 rok alebo chronické. Tie trvajú viac ako rok a zvyčajne majú viac podôb. Chronické tiky sú pohybové a zvukové, nikdy však obojaké. Pri Touretovom syndróme ide o kombináciu zvukových a pohybových tikov naraz. Vo vekovej kategórii 0 až 6 rokov je najčastejšou prechodná tiková porucha so spontánnym ústupom symptómov. V niektorých prípadoch sa tiky stupňujú, spontánne neodoznejú alebo majú intenzitu, ktorá dieťaťu znemožňuje normálne fungovať. Vždy je dobré poradiť sa s odborníkom ohľadom ich liečby.

 

Možnosti liečby

Riešenie tikov zväčša vyžaduje multidisciplinárny prístup v riešení detského psychiatra a psychoterapeuta.

1 2