Poruchy osobnosti
Schizoidná porucha osobnosti
Prejavy
- Výrazná sociálna izolácia, vrátane vzťahov v rodine
- Nízka potreba blízkosti a kontaktu s inými ľuďmi
- Chladné, rezervované až ľahostajné emočné prejavy
- Preferencia samotárskych aktivít, často intelektuálneho charakteru
- Nedostatok záujmu o chválu, kritiku alebo sociálnu spätnú väzbu
Ako rozpoznať schizoidnú poruchu osobnosti
Schizoidná porucha osobnosti sa prejavuje ako dlhodobý vzorec nezáujmu o medziľudské vzťahy a obmedzenej emočnej výbavy. Ľudia s touto poruchou pôsobia uzavreto, chladne a odmerane. Nevyhľadávajú spoločnosť, vrátane kontaktu s vlastnou rodinou, netúžia po blízkosti, fyzickej ani emočnej.
Typické je, že preferujú osamelé aktivity a samostatnú prácu – často v oblastiach, ktoré si vyžadujú málo kontaktu s ľuďmi, ako sú technické alebo analytické odbory. Ich záujem o druhých býva minimálny a spätne pôsobia, akoby im na iných nezáležalo.
V prejavoch chýba viditeľná radosť alebo smútok, nedokážu adekvátne vyjadrovať svoje pocity. Sú ľahostajní voči pochvale aj kritike, a preto sa môžu javiť ako nezainteresovaní, povýšení alebo neprístupní. Často o sebe hovoria málo, nemajú potrebu zdieľať svoje prežívanie a reagujú pasívne aj na nepriaznivé okolnosti.
Ich interpersonálne správanie nepôsobí nepriateľsky, skôr neangažovane a nevzťahovačne. Okolie si ich môže všímať ako čudákov, osamelých introvertov alebo ľudí, ktorí „žijú vo svojom svete“. Sami však svoju samotu spravidla nevnímajú ako problém.
Čo ďalej?
Schizoidná porucha osobnosti sa často nediagnostikuje, pretože dotyčný nevyhľadáva pomoc – necíti ťažkosti, ktoré by ho k tomu motivovali. Diagnostika sa zvyčajne realizuje v rámci širšieho posúdenia, napríklad pri problémoch v zamestnaní alebo pri rodinnom konflikte.
Odporúčame absolvovať Komplexný vstupný obraz, ktorý pomôže posúdiť, či osobnostné črty skutočne napĺňajú kritéria diagnózy, alebo ide len o introvertný typ osobnosti. V prípade potvrdenej diagnózy býva najvhodnejšou formou pomoci psychoterapia, ktorá môže – ak je vôľa – podporiť lepšie porozumenie sebe, nácvik emočného kontaktu a väčšiu flexibilitu v medziľudských vzťahoch.