Poruchy osobnosti
Závislá porucha osobnosti
Prejavy
- Intenzívna potreba starostlivosti a uisťovania od iných
- Neschopnosť robiť rozhodnutia bez potvrdenia alebo rady
- Strach z opustenia, podriadenosť aj za cenu vlastnej pohody
- Pasivita a neschopnosť prevziať zodpovednosť za vlastný život
- Tolerovanie nevhodného správania, len aby nedošlo k strate vzťahu
Ako rozpoznať závislú poruchu osobnosti
Závislá porucha osobnosti sa prejavuje nadmernou závislosťou na druhých, submisivitou a chronickou nedôverou vo vlastné schopnosti. Títo ľudia majú silnú potrebu starostlivosti, opory a uisťovania, ktoré presahujú bežnú úroveň zdravého vzťahu.
Aj pri každodenných rozhodnutiach si vyžadujú radu a potvrdenie, pretože sa obávajú, že sami zlyhajú. Potrebujú mať pri sebe niekoho, o koho sa môžu oprieť – či už ide o partnera, člena rodiny alebo autoritu. Táto potreba vedie k pasivite, nerozhodnosti a nízkej samostatnosti.
Zároveň je prítomný výrazný strach zo straty blízkeho človeka – preto sa často podriaďujú, potláčajú svoje potreby a tolerujú aj neprimerané zaobchádzanie. Človek so závislou poruchou osobnosti sa môže dlhodobo nachádzať v nerovnocennom, zneužívajúcom alebo toxickom vzťahu, len aby si udržal väzbu, na ktorej závisí jeho pocit bezpečia.
Aj keď sa objaví nespokojnosť alebo nátlak, zvyčajne nedokáže nesúhlasiť, pretože sa bojí odmietnutia. Môže byť výrazne prispôsobivý, potláčať vlastné názory a potreby, len aby si zachoval priazeň druhých. Po ukončení vzťahu okamžite hľadá náhradu – samota je preňho ťažko znesiteľná.
Čo ďalej?
Závislá porucha osobnosti výrazne ovplyvňuje schopnosť samostatne fungovať a vytvárať vyrovnané vzťahy. Hoci si to človek uvedomuje, často neverí, že by dokázal zvládnuť život sám, a preto odkladá vyhľadanie pomoci.
Odporúčame absolvovať Komplexný vstupný obraz, ktorý pomáha identifikovať mieru závislosti, sebahodnotenia a osobnostných vzorcov, ktoré vedú k opakovaniu nezdravých vzťahov.
Základom liečby je psychoterapia, ktorá posilňuje schopnosť rozhodovať sa, rozvíja autonómiu, zdravé sebahodnotenie a emocionálnu stabilitu. Terapia zároveň pomáha identifikovať hranice medzi starostlivosťou a stratou seba v prospech druhých.