Poruchy osobnosti
Histriónska porucha osobnosti
Prejavy
- Nadmerná emocionalita a potreba byť stredobodom pozornosti
- Sebadramatizácia, teatrálnosť, prehnané citové prejavy
- Povrchné a rýchlo sa meniace emócie
- Neprimeraná koketnosť alebo zameranie na fyzickú príťažlivosť
- Ľahká ovplyvniteľnosť a vysoká sugestibilita
Ako rozpoznať histriónsku poruchu osobnosti
Histriónska porucha osobnosti sa prejavuje všadeprítomnou snahou o upútanie pozornosti a nadmernou emocionalitou, ktorá presahuje bežné spoločenské normy. Táto potreba byť v centre diania sa objavuje už v ranej dospelosti a zasahuje do medziľudských vzťahov, pracovného prostredia aj osobného života.
Ľudia s histriónskou poruchou osobnosti pôsobia na prvý pohľad pôsobivo, očarujúco, otvorene, no ich prejavy sú prehnané, teatrálne a emocionálne nestabilné. Keď nie sú stredobodom pozornosti, cítia sa nepríjemne, dotknuto alebo zranene. Reagujú snahou dramatizovať, vyvolávať súcit alebo využívať svoj výzor a správanie na získanie pozornosti.
Často kladú neprimeraný dôraz na svoj vzhľad, venujú veľa času a úsilia úprave, móde a dojmu, aký zanechajú. Môžu sa správať príliš koketne alebo provokatívne aj v situáciách, kde je to nevhodné. Ich emocionálne prejavy bývajú povrchné a ľahko sa menia – niekedy sa zdá, že emócie skôr „predvádzajú“, než že ich skutočne prežívajú.
Sú zároveň veľmi ľahko ovplyvniteľní – ich názory a presvedčenia sa menia podľa autorít, trendov alebo aktuálneho publika. Môžu pôsobiť dôverčivo a očakávať, že ich problémy vyrieši niekto iný. Ich medziľudské vzťahy sú často nestabilné, plné nedorozumení, výčitiek a citovej manipulácie.
Čo ďalej?
Histriónska porucha osobnosti môže viesť k opakovaným sklamaniam vo vzťahoch, nepochopeniu v pracovnom prostredí a chronickej nespokojnosti. Človek s touto poruchou sa často cíti neprijatý, no zároveň nevníma svoje správanie ako problematické – častejšie viní okolie.
Odporúčame absolvovať Komplexný vstupný obraz, ktorý umožní posúdiť hlbšie vzorce správania, emocionálne reakcie a potrebu pozornosti v rôznych životných kontextoch.
Liečba je založená najmä na psychoterapii, ktorá pomáha rozvíjať hlbšiu emočnú sebareflexiu, stabilizovať prežívanie a zlepšiť vzťahy. U niektorých ľudí môže byť prospešné aj zapojenie do skupinovej terapie, ktorá poskytuje spätnú väzbu a pomáha rozvíjať empatiu voči druhým.