Emočné a úzkostné ťažkosti
Fóbie u detí
Ako sa môžu prejavovať?
Fóbia je silný, často nezvládnuteľný strach z konkrétnej veci alebo situácie. Tento strach nie je len bežné bojazlivé správanie, ale môže dieťa výrazne obmedzovať – napríklad v škole, pri hraní s kamarátmi alebo pri bežných denných činnostiach.
Prejavy
- intenzívna nervozita, napätie alebo panika, keď sa dieťa ocitne v kontakte so spúšťačom
- zrýchlený tep, tras, potenie, závraty alebo pocit, že nemôže dýchať
- silné zameranie na strach – dieťa nedokáže myslieť na nič iné
- vyhýbanie sa miestam, osobám alebo situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť
Kedy spozornieť?
Fóbie môžu mať rôzne formy – od strachu z konkrétneho zvieraťa, cez cestovanie v MHD až po situácie, ktoré nám dospelým môžu znieť zvláštne (napr. jedenie pred ostatnými). Niekedy si fobické prejavy všimnete podľa toho, že sa dieťa začne určitej veci opakovane vyhýbať – odmieta ísť na výlet, do školy alebo sa začne sťažovať na bolesti, keď má niekam ísť.
- Separačná úzkosť – strach z odlúčenia od blízkej osoby. U najmenších detí sú prejavy lipnutia na blízkej osobe normálne, ale ak pretrvávajú do vyššieho veku, môžu byť problémom.
- Agorafóbia – strach z miest, kde by sa dieťa mohlo cítiť uväznené (napr. dlhé rady, autobusy). Častejšia je u starších detí a dospievajúcich.
- Sociálna úzkosť – silný strach z toho, čo si o dieťati myslia ostatní, a že ho budú vnímať negatívne (napr. hanbenie sa hovoriť pred triedou, používať verejné WC).
- Špecifické fóbie – napr. strach z výšok, krvi, zvierat, búrky, injekcií – môžu pôsobiť nenápadne, no výrazne dieťa obmedzujú.
Vyhýbanie sa nepríjemným situáciám síce na chvíľu prinesie úľavu, ale dlhodobo sa tým problémy zhoršujú. Fóbia sa často „rozrastie“ – dieťa začne vnímať viaceré veci ako nebezpečné a stiahne sa zo situácií, ktoré ho kedysi bavili. Čím skôr sa s tým začne pracovať, tým jednoduchšie je dieťaťu pomôcť.
Čo ďalej?
Výber vhodnej diagnostiky závisí od viacerých faktorov. Dôležité je, ako dlho ťažkosti pretrvávajú, aký majú dopad na každodenné fungovanie dieťaťa a celej rodiny, do akej miery ovplyvňujú jeho školský výkon a sociálne vzťahy, ako dieťa svoje ťažkosti subjektívne prežíva, a podobne.