Emočné a úzkostné ťažkosti
Separačná úzkosť u detí
Ako sa môže prejavovať?
Strach z odlúčenia od blízkej osoby je prirodzený – najmä u najmenších detí. Približne od 9. mesiaca do 3. – 4. roku veku je normálne, že dieťa zle znáša rozlúčky a drží sa svojich opatrovateľov. Ak však tento strach pretrváva alebo sa vráti v neskoršom veku, môže ísť o separačnú úzkostnú poruchu.
Prejavy
- výrazné obavy z toho, že sa niekomu blízkemu niečo stane
- odmietanie ísť do škôlky, školy, na výlet alebo prespať mimo domova
- silné protesty, plač, záchvaty paniky pri rozlúčke
- fyzické ťažkosti (napr. bolesť brucha, hlavy, nevoľnosť) v súvislosti s odlúčením
- problémy so zaspávaním alebo opakované budenie v noci
Kedy spozornieť?
Separačná úzkosť je bežná u najmenších detí. Ak sa však objavuje vo vyššom veku (po 5. roku života), výrazne zasahuje do bežného fungovania a spôsobuje dieťaťu alebo rodine stres, je namieste vyhľadať odbornú pomoc.
Druhý vrchol výskytu býva okolo 10 – 11 rokov – dieťa, ktoré už predtým zvládalo byť samostatné, môže zrazu začať odmietať chodiť do školy alebo spať samo. Často sa pridávajú aj telesné prejavy alebo zmeny správania.
Dôležité je odlíšiť separačnú úzkosť od iných dôvodov, prečo sa dieťa vyhýba škole – napríklad od školských fóbií alebo šikany.
Čo ďalej?
Výber vhodnej diagnostiky závisí od viacerých faktorov. Dôležité je, ako dlho ťažkosti pretrvávajú, aký majú dopad na každodenné fungovanie dieťaťa a celej rodiny, do akej miery ovplyvňujú jeho školský výkon a sociálne vzťahy, ako dieťa svoje ťažkosti subjektívne prežíva, a podobne.