Poruchy osobnosti

Schizoidná porucha osobnosti sa prejavuje ako dlhodobý vzorec nezáujmu o medziľudské vzťahy a obmedzenej emočnej výbavy. Táto porucha osobnosti nie je to isté ako introverzia — ide o výrazne hlbšie obmedzenie v prežívaní blízkosti.

Ľudia s touto poruchou pôsobia uzavreto, chladne a odmerane. Nevyhľadávajú spoločnosť, vrátane kontaktu s vlastnou rodinou, netúžia po blízkosti, fyzickej ani emočnej.

Typické je, že preferujú osamelé aktivity a samostatnú prácu – často v oblastiach, ktoré si vyžadujú málo kontaktu s ľuďmi, ako sú technické alebo analytické odbory.

Na rozdiel od vyhýbavej poruchy osobnosti túžba po blízkosti chýba — nie je potlačená strachom, ale jednoducho neprítomná. Ich záujem o druhých býva minimálny a spätne pôsobia, akoby im na iných nezáležalo.

V prejavoch chýba viditeľná radosť alebo smútok, nedokážu adekvátne vyjadrovať svoje pocity. Sú ľahostajní voči pochvale aj kritike, a preto sa môžu javiť ako nezainteresovaní, povýšení alebo neprístupní. Často o sebe hovoria málo, nemajú potrebu zdieľať svoje prežívanie a reagujú pasívne aj na nepriaznivé okolnosti.

Ich interpersonálne správanie nepôsobí nepriateľsky, skôr neangažovane a nevzťahovačne. Okolie si ich môže všímať ako čudákov, osamelých introvertov alebo ľudí, ktorí „žijú vo svojom svete“. Sami však svoju samotu spravidla nevnímajú ako problém — práve toto je jeden z dôvodov, prečo schizoidná osobnosť zriedkavo sama vyhľadá pomoc.