Poruchy osobnosti
Schizoidná porucha osobnosti
Prejavy
- Výrazná sociálna izolácia, vrátane vzťahov v rodine
- Nízka potreba blízkosti a kontaktu s inými ľuďmi
- Chladné, rezervované až ľahostajné emočné prejavy
- Preferencia samotárskych aktivít, často intelektuálneho charakteru
- Nedostatok záujmu o chválu, kritiku alebo sociálnu spätnú väzbu
Ako rozpoznať schizoidnú poruchu osobnosti
Schizoidná porucha osobnosti sa prejavuje ako dlhodobý vzorec nezáujmu o medziľudské vzťahy a obmedzenej emočnej výbavy. Táto porucha osobnosti nie je to isté ako introverzia — ide o výrazne hlbšie obmedzenie v prežívaní blízkosti.
Ľudia s touto poruchou pôsobia uzavreto, chladne a odmerane. Nevyhľadávajú spoločnosť, vrátane kontaktu s vlastnou rodinou, netúžia po blízkosti, fyzickej ani emočnej.
Typické je, že preferujú osamelé aktivity a samostatnú prácu – často v oblastiach, ktoré si vyžadujú málo kontaktu s ľuďmi, ako sú technické alebo analytické odbory.
Na rozdiel od vyhýbavej poruchy osobnosti túžba po blízkosti chýba — nie je potlačená strachom, ale jednoducho neprítomná. Ich záujem o druhých býva minimálny a spätne pôsobia, akoby im na iných nezáležalo.
V prejavoch chýba viditeľná radosť alebo smútok, nedokážu adekvátne vyjadrovať svoje pocity. Sú ľahostajní voči pochvale aj kritike, a preto sa môžu javiť ako nezainteresovaní, povýšení alebo neprístupní. Často o sebe hovoria málo, nemajú potrebu zdieľať svoje prežívanie a reagujú pasívne aj na nepriaznivé okolnosti.
Ich interpersonálne správanie nepôsobí nepriateľsky, skôr neangažovane a nevzťahovačne. Okolie si ich môže všímať ako čudákov, osamelých introvertov alebo ľudí, ktorí „žijú vo svojom svete“. Sami však svoju samotu spravidla nevnímajú ako problém — práve toto je jeden z dôvodov, prečo schizoidná osobnosť zriedkavo sama vyhľadá pomoc.
Čo ďalej?
Schizoidná porucha osobnosti sa často nediagnostikuje, pretože dotyčný nevyhľadáva pomoc – necíti ťažkosti, ktoré by ho k tomu motivovali. Diagnostika sa zvyčajne realizuje v rámci širšieho posúdenia, napríklad pri problémoch v zamestnaní alebo pri rodinnom konflikte.
Odporúčame absolvovať Komplexný vstupný obraz, ktorý pomôže posúdiť, či osobnostné črty skutočne napĺňajú kritéria diagnózy schizoidnej poruchy osobnosti, alebo ide len o introvertný typ osobnosti.
V prípade potvrdenej diagnózy býva najvhodnejšou formou pomoci psychoterapia, ktorá môže – ak je vôľa – podporiť lepšie porozumenie sebe, nácvik emočného kontaktu a väčšiu flexibilitu v medziľudských vzťahoch.