0-6 rokov
Malé deti majú emócie napriek tomu, že nemajú ešte schopnosť ich vyjadrovať a popisovať slovami. V ktorej oblasti by sa vaše dieťa podľa vás mohlo zlepšiť?
Moje dieťa nerozpráva alebo má poruchu reči
Príčin pre oneskorený vývin reči alebo cielenú mlčanlivosť je viacero. Dieťa môže slovám rozumieť, ale nevie ich tvoriť, vtedy hovoríme o expresívnej poruche reči. Alebo slovám nerozumie a teda ich ani netvorí, vtedy ide o perceptívnu poruchu reči. Oneskorený vývin reči je aj jedným zo symptómov detského autizmu. Keď dieťa reči rozumie aj rozpráva, ale zaťato mlčí v situáciách, keď sa to od neho vyžaduje, ide o tzv. elektívny mutizmus. Veľkú skupinu tvoria deti s poruchou výslovnosti.
Terapia rečových porúch by mala byť v rukách multidisciplinárneho tímu podľa konkrétnych potrieb dieťaťa, v zložení logopéd, detský psychiater, psychológ a liečebný pedagóg.
Výbuchy hnevu
U detí v batoľacom veku sú výbuchy hnevu časté a normálne. Dlhotrvajúce či prílišné výbuchy zlosti s krikom, neutíšiteľným plačom a agresivitou veľa naznačujú o budúcej osobnosti dieťaťa alebo o tendencii k hypersenzitívnym reakciám. No môžu byť aj jedným zo symptómov vývinových porúch.
S pribúdajúcim vekom dieťaťa výbuchy hnevu znižujú svoju intenzitu a frekvenciu. No pri viacerých diagnózach, vrátane porúch autistického spektra či ADHD to nie je pravidlo. Prvým krokom v riešení emocionálnych výbuchov je podrobná diagnostika ich príčin.
Prístupy k liečbe sa vždy riadia príčinou nadmerného hnevu. Dali by sa rozdeliť na: behaviorálne, ktoré riešia psychoterapeut a psychiater, farmakologické a alternatívne.
Podráždenie, nervozita
Vysoká dráždivosť, nervozita, nízka frustračná tolerancia či nadmerná úzkostlivosť sú nešpecifickými, no častými symptómami rôznych psychických ťažkostí a diagnóz v detskom veku. Často sú súčasťou tzv. emočných porúch v detstve, ktoré zahŕňajú úzkosti z odlúčenia, fóbické poruchy či nadmerný strach z ľudí.
Pri emočných poruchách u detí býva typický aj sklon k depresívnemu prežívaniu, nočné mory a psychosomatické ťažkosti, napríklad bolesti bruška. Sklon k podráždeným reakciám sa často vyskytuje aj u detí s ADHD či poruchami autistického spektra. Veľmi často je dôsledkom nadmerného senzorického preťaženia.
Liečba sa riadi príčinou ťažkostí. Na emočné poruchy je vhodná psychoterapia, pri výrazných ťažkostiach farmakoterapia. Pri nadmernom senzorickom preťažení kvôli dezorganizácii senzorických systémov môže k emocionálnej stabilite dopomôcť aj terapia s prvkami senzorickej integrácie.
Hyperaktivita
Hyperaktivita u detí nie je zďaleka len súčasťou diagnózy ADHD. U mnohých detí je dôsledkom dezorganizácie senzorických neurovývinových systémov, či prejavom emočných porúch. Hyperaktivita je často akýmsi sprievodným javom rôznych neurovývinových porúch, napríklad porúch autistického spektra. ADHD zahŕňa okrem okruhu symptómov hyperaktivity aj symptómy impulzivity a nepozornosti.
Liečba hyperaktivity závisí vždy od pôvodu tohto symptómu. Na diagnózu ADHD môžu pomôcť farmaká, ale existujú aj alternatívne možnosti liečby. V mnohých prípadoch je metódou prvej voľby terapia liečebného pedagóga. Ak ide o hyperaktivitu, ktorá je dôsledkom dezorganizácie senzorických systémov, riešením bude terapia s prvkami senzorickej integrácie.
Sebaubližovanie
Trhanie vlasov, nechtov, nadmerné rozškriabavanie drobných raniek či ťažšie prejavy ako búchanie sa do hlavy sú sprievodnými symptómami širokého spektra diagnóz. Na každý symptóm dieťaťa nazeráme na našej klinike ako na prostriedok komunikácie. Tak vieme zistiť príčinu jeho ťažkostí. Napríklad, niektoré deti si trhajú vlasy kvôli tomu, že majú zníženú citlivosť hmatového systému a trhanie vlasov im ich systém “dostimulováva“. U iných detí môže byť dôvodom strach kvôli častým rodičovským hádkam. Aj na symptóm sebaubližovania je nevyhnutné nazerať komplexnou optikou kontextu.
Liečba bude závisieť od príčiny sebaubližovania a je veľmi pravdepodobné, že bude v rukách multidisciplinárneho tímu v zložení detský psychiater, psychoterapeuta alebo iného odborníka.
Agresivita
Agresívne správanie voči ľuďom a zvieratám môže mať rôzne príčiny. Buď sa jedná o tzv. impulzívnu agresivitu, ktorá je dôsledkom stresovej reakcie organizmu v stave (reálneho alebo nereálneho) nebezpečenstva.
U detí sa prejavuje náhlym, málo kontrolovaným agresívnym konaním, zväčša v hneve a po špecifickom podnete. Druhým typom je tzv. proaktívna agresivita, kedy agresor viac či menej premyslene koná deštruktívnym spôsobom. U detí sa môže prejavovať ako cielené ubližovanie rovesníkom alebo zvieratám.
Liečba závisí od typu agresivity a jej príčiny. Rozdeľujeme ju na behaviorálnu a biologickú. Prvý typ zahŕňa psychoterapiu, prípadne iný typ terapeutickej stratégie s cieľom ovplyvniť správanie dieťaťa. Biologický prístup zahŕňa farmakoterapiu, či terapiu s prvkami senzorickej integrácie, a to buď samostatne alebo v kombinácii.
Nevhodné správanie, dieťa je “zlé“ a nevychované
Aj negatívna pozornosť je pozornosť. Mnoho detí sa správa nevhodne, aby okolie vyprovokovali k stanoveniu hraníc. Iné sa snažia o to, aby dostali láskyplné prejavy. Inokedy dieťa nevie, že sa správa „zle“, pretože nedokáže odhadnúť sociálne situácie alebo si neuvedomuje dôsledky svojho konania. Tento symptóm si rozhodne zaslúži podrobnú diagnostiku.
Riešenie problematického správania sa riadi príčinou vzniku tohto symptómu. Liečbu môžno rozdeliť na behaviorálnu a biologickú, Prvý typ prístupu zahŕňa psychoterapiu, prípadne iný typ terapeutickej stratégie s cieľom ovplyvniť správanie dieťaťa. Biologický prístup zahŕňa farmakoterapiu, či terapiu s prvkami senzorickej integrácie, a to buď samostatne alebo v kombinácii.
Nadmerná bojazlivosť
Separačné úzkosti, strach z cudzích ľudí alebo zvierat či rôzne fóbie sú u detí pomerne časté. Môžu odznieť tak ako prišli, alebo pretrvávajú a vyžadujú si pozornosť. Vtedy majú deti okrem úzkosti či fóbií aj iné ťažkosti. Odporúčame vám poradiť sa s nami.
Na riešenie detských strachov a fóbií často stačí psychoterapia. V prípade rozvoja symptómov do vážnejších porúch prichádza do úvahy aj farmakoterapia.
Prílišná citlivosť na vonkajšie podnety
Chytanie si uší už pri menšom hluku, citlivosť na svetlo alebo dotyky, neschopnosť prijímať určitý druh potravín či extrémna citlivosť na pachy sú dôsledkom dezorganizácie senzorických systémov. Tá môže byť súčasťou vývinových porúch, vrátane porúch autistického spektra alebo ADHD. Môže sa vyskytovať aj ako samostatná „záležitosť“, no vždy je dôležité odlíšiť ju od týchto diagnóz.
Primárnym prístupom v riešení zvýšenej citlivosti na podnety, vonkajšie alebo vnútorné, je terapia s prvkami senzorickej integrácie.
Tiky
Tiky môžu byť prechodné, teda trvajúce menej ako 1 rok alebo chronické. Tie trvajú viac ako rok a zvyčajne majú viac podôb. Chronické tiky sú pohybové a zvukové, nikdy však obojaké. Pri Touretovom syndróme ide o kombináciu zvukových a pohybových tikov naraz. Vo vekovej kategórii 0 až 6 rokov je najčastejšou prechodná tiková porucha so spontánnym ústupom symptómov. V niektorých prípadoch sa tiky stupňujú, spontánne neodoznejú alebo majú intenzitu, ktorá dieťaťu znemožňuje normálne fungovať. Vždy je dobré poradiť sa s odborníkom ohľadom ich liečby.
Riešenie tikov zväčša vyžaduje multidisciplinárny prístup v riešení detského psychiatra a psychoterapeuta.
Bolesti bruška
Bolesti bruška sú najčastejšími psychosomatickými ťažkosťami detí. Ich dôvodom môže byť strach z konkrétnych udalostí, úzkosť či smútok. Niektoré deti sú na bolesti bruška náchylnejšie ako iné. V každom prípade treba pátrať po príčine, ktorá by mohla spôsobovať “uzamknutú“ emocionálnu záťaž. O psychosomatických problémoch však môžeme hovoriť vtedy, ak predchádzajúcimi vyšetreniami došlo k vylúčeniu telesného pôvodu ťažkostí.
V prípade psychosomatických ťažkostí volíme psychoterapiu.
Problém so spánkom
Problémy so zaspávaním, budenie sa v noci, námesačníctvo, nočné mory či nočné desy vo veľkej miere súvisia s emočnou záťažou, vývinovými problémami alebo senzorickým preťažením dieťaťa. Niekedy pomôže harmančekový čaj a jemná masáž pred spánkom. No ak je spánok len jedným z viacerých problémov dieťaťa, je zmysluplné kontaktovať odborníka.
Riešenie problematického spánku by malo vychádzať z príčin nespavosti vášho dieťaťa. Pomôcť môže psychoterapia a v prípade senzorickéo preťaženia aj terapia využívajúca prvky senzorickej integrácie.
Problémy s príjmom potravy
Ak dieťa nechce prijímať jedlo alebo je príliš vyberavé a predchádzajúcimi vyšetreniami nebola zistená telesná príčina, môže to súvisieť s nechutenstvom podmieneným vysokou emocionálnou záťažou alebo aj s dezorganizáciou chuťového, čuchového či hmatového senzorického systému. Nútenie do jedla nie je riešením. Príďte sa radšej poradiť.
Riešenie problematického prijímania potravy by malo vychádzať z komplexného posúdenia stavu vášho dieťaťa. Pomôcť môže psychoterapia a v prípade dezorganizácie senzorických systémov aj terapia využívajúca prvky senzorickej integrácie.
Pocikávanie sa
Pocikávanie sa, odborne nazvané enuréza je v detstve častým problémom. Ide o mimovoľné alebo zámerné pomočenie sa minimálne dvakrát za týždeň a minimálne tri po sebe nasledujúce mesiace u detí starších ako 5 rokov. Do veku 5 rokov je bežné, že sa dieťa občas pociká, najmä keď sa venuje hre a nestihne dobehnúť na WC. S pribúdajúcimi rokmi môže ustúpiť aj spontánne, no určite je dôležité pomôcť dieťaťu ho prekonať. Vyhne sa tak nielen stresu z pobytov v tábore alebo pri prespávaní u spolužiakov.
Terapeutické riešenie enurézy zahŕňa najmä nácvik a tréning močového mechúra a psychoterapiu. Vo vážnejších prípadoch prichádza do úvahy farmakoterapia.
Pokakávanie sa
Ak má dieťa viac ako 4 roky a pri normálnej konzistencii stolice a nezistení telesnej príčiny, sa mimovoľne pokakáva, hovoríme o neorganickej enkopréze. Môže ísť len o špinenie alebo defekáciu celého množstva stolice do spodného prádla. Niekedy dieťa rozmazáva stolicu po svojom tele alebo po veciach, napríklad po stenách. Neorganická enkopréza býva niekedy súčasťou vývinových porúch, inokedy je príčinou nadmerná emocionálna záťaž.
Riešenie neorganickej enkoprézy by malo vychádzať z jej príčin. Pomôcť môže psychoterapia.