6-12 rokov
Škola aj iné podnety v tomto veku prinášajú veľa zmien, ktoré je niekedy ťažké pre dieťa a aj pre rodiča spracovávať. Vyberte si typ problému, s ktorým najviac vaše dieťa podľa vás potrebuje pomôcť.
Výbuchy hnevu
Hnev je dôsledkom aktivácie emocionálneho systému zlosti, ktorý reaguje na frustráciu, telesnú iritáciu alebo obmedzenie voľného pohybu. Niekedy sa preto môžu podnety, ktoré ho aktivovali, okoliu javiť ako nepatrné. No bez vetra sa lístok nepohne a dieťa nevybuchuje bezdôvodne. Príčinu treba hľadať na všetkých možných miestach, telesných aj psychických.
Avšak významným faktorom, ktorý zohráva rolu v udržiavaní či podporovaní emocionálnych výbuchov u dieťaťa sú reakcie okolia. Ak neviete, čo je príčinou emocionálnej nerovnováhy vášho malého dynamitu alebo ako v týchto situáciách reagovať, príďte sa poradiť.
Terapeutické riešenia nadmernej dráždivosti a nervozity vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu a terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Podráždenie, nervozita
Niektoré deti sú ako bez kože, aj maličký podnet ich emocionálne zabolí, pichne ich aj najlepšie myslená poznámka. Mnohé deti sú také odmalička, iným sa tento stav rozvinie neskôr, a to postupne alebo náhle.
U detí sa zvýšenou dráždivosťou, nervozitou, hnevom s krikom a plačom môže prejavovať depresia alebo iná emočná porucha. Tieto príznaky sú však veľmi nešpecifické a môžu byť súčasťou množstva psychických porúch alebo stavov. Adekvátna diagnostika je kľúčom k ich riešeniu.
Terapeutické riešenia nadmernej dráždivosti a nervozity vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu a terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Hyperaktivita
Hyperaktivita u detí nie je zďaleka len súčasťou diagnózy ADHD. U mnohých detí je dôsledkom dezorganizácie senzorických neurovývinových systémov, či prejavom emočných porúch. Hyperaktivita býva aj akýmsi sprievodným javom rôznych neurovývinových porúch, napríklad porúch autistického spektra. ADHD zahŕňa okrem okruhu symptómov hyperaktivity aj symptómy impulzivity a nepozornosti.
Terapeutické riešenia hyperaktivity vychádzajú z jej príčin. Zahŕňajú psychoterapiu či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnejších prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Moje dieťa chce mať kamarátov, ale nedarí sa mu ich získať
Niektoré deti sú rady samé a sociálne kontakty s rovesníkmi ich vôbec nelákajú. Iné deti by kamarátov mať chceli, ale nedarí sa im. Nevedia ako kontakt nadviazať alebo sa o to snažia tak nešikovne, že sa z nich v tom lepšom prípade stanú „triedni šašovia“.
Schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty je dôležitou oblasťou psychických funkcií človeka. Pri jej deficitoch by rodičovi malo zablikať červené svetlo, či nejde o typ poruchy.
Riešenie problému závisí od jeho príčiny. Kľúčovými riešeniami býva nácvik vhľadu do sociálnych vzťahov alebo vytvorenie zaujímavého mostu medzi dieťaťom a ostatnými ľuďmi,. A to tak, že dieťa nebude vedieť sociálnym vzťahom jednoducho odolať.
Agresivita
Sebaubližovanie môže mať rôzne príčiny a formy. Impulzívne sebadeštruktívne správanie je z veľkej časti nekontrolovateľné, teda dieťa ho dokáže ovládať len minimálne. Táto forma autoagresivity je typická pre deti s neurovývinovými poruchami.
Úplne iný charakter má sebapoškodzovanie typické u detí s emočnými poruchami, najčastejšie s depresiou alebo sklonom k vývinu do hraničnej poruchy osobnosti. Ide predovšetkým o cielené rezanie sa, pichanie ihlou či prepichovanie rôznych častí tela. Druh zvolenej terapie potom závisí od príčiny a formy sebadeštruktívneho správania.
Terapeutickou voľbou je zväčša psychoterapia, prípadne terapia s prvkami liečby vývinových porúch s prvkami senzorickej integrácie.
Agresivita
Agresívne správanie voči ľuďom a zvieratám môže mať rôzne príčiny. Prvým typom agresívneho správania môže byť tzv. impulzívna agresivita, ktorá je dôsledkom stresovej reakcie organizmu v stave nebezpečenstva.
U detí sa prejavuje náhlym, málo kontrolovaným agresívnym konaním, zväčša v hneve a po špecifickom podnete. Druhým typom je tzv. proaktívna agresivita, kedy agresor viac či menej premyslene koná deštruktívnym spôsobom. U detí sa môže prejavovať ako cielené ubližovanie rovesníkom alebo zvieratám.
Terapeutické riešenia stavov agresivity vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu, či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Nevhodné správanie, dieťa je “zlé“ a nevychované
Aj negatívna pozornosť je pozornosť. Mnohé deti sa správajú nevhodne, aby okolie vyprovokovali k stanoveniu hraníc. Iné sa snažia o to, aby od okolia získali láskyplné prejavy. Inokedy dieťa nevie, že sa správa „zle“, pretože nedokáže odhadnúť sociálne situácie alebo si neuvedomuje dôsledky svojho konania. Tento symptóm si rozhodne zaslúži podrobnú diagnostiku.
Terapeutické riešenia nevhodného správania vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu alebo terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Poznámky v škole, sťažnosti učiteľov
Niektoré deti sa v škole správajú drzo preto, aby získali obdiv spolužiakov a stali sa triednymi vodcami. Iné deti si nedokážu uvedomiť dôsledky svojho správania a ich drzosť je prejavom nekontrolovanej impulzivity alebo nepochopenia sociálnych noriem. Poznámky od učiteľa zväčša v oboch prípadoch vytvárajú bludný kruh. Ten sa dá prerušiť pochopením tohto symptómu a následným poskytnutím adekvátnych riešení.
Terapeutické riešenia nevhodného správania sa v škole vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu alebo terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Nadmerná vzdorovitosť a rebelovanie
Puberta môže prebehnúť hladko alebo je oheň nielen na streche, ale aj v celom dome. Ak vám vaše milované dieťa každodenne podpaľuje nervy, môžete toto obdobie prečkať alebo sa prísť poradiť. V prvom prípade je však riziko, že zhoria vaše nervy aj dom a požiar sa natoľko rozšíri, že jeho hasenie bude príliš náročné.
Terapeutické riešenia nadmerného rebelantstva vychádzajú z jeho príčin. Zahŕňajú psychoterapiu či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Veľký smútok
Smútok nám hovorí, že je nevyhnutné prekonať hranicu minulosti. Ak vaše dieťa uviazlo pred bránou, ktorá ho pustí do radosti a potešenia, môže byť potrebná odborná pomoc. Ak je smútok natoľko paralyzujúci, že nedovoľuje dieťaťu podávať predošlý školský výkon, obmedzuje jeho sociálne fungovanie, narúša spánok a chuť do jedla, môže sa jednať o depresiu. Tú je potrebné zveriť do rúk odborníkov.
Liečba depresie zahŕňa zväčša psychoterapiu, vo vážnych prípadoch alebo v prípadoch, kedy depresia na psychoterapiu nereaguje, je metódou voľby farmakoterapia.
Prílišná bojazlivosť
Strach súvisí s nedostatkom informácií o udalostiach, ktoré nás čakajú. Spúšťa stresovú reakciu organizmu, ktorá môže vyústiť buď do rozhodnej akcie alebo pôsobí paralyzujúco. V druhom prípade je strach príčinou sociálnej utiahnutosti a neprejavovania svojho potenciálu. Vo vážnejších prípadoch môže viesť k vystupňovaným prejavom aktivácie sympatikového systému, teda zrýchleniu tepu, dychu, poteniu, rozšíreniu zreníc, sťaženému tráveniu a zhoršenému spánku. Niekedy je predmet strachu zrejmý, inokedy nášmu vedomiu dostupný nie je.
V tomto prípade môže vaše dieťa na otázku: „Z čoho máš strach“ odpovedať „Neviem“. Nadmerná bojazlivosť dieťaťa môže byť dôsledkom jeho vysokej osobnostnej citlivosti. Môže byť však vystupňovaná do tak vysokej miery, že hovoríme o úzkostných poruchách.
Metódou voľby úzkostných porúch je psychoterapia, vo vážnejších prípadoch aj farmakoterapia.
Nefunkčné rituály
Rituály do určitej miery zabezpečujú pocit bezpečia a nadobudnutie kontroly. V niektorých prípadoch však dosiahnu úrovne, ktorá znemožňuje dieťaťu normálne fungovať. Napríklad keď strávi dve hodiny prekračovaním čiar v určitom poradí alebo si mnohokrát denne umýva ruky, aj keď je zrejmé, že to nemá žiaden význam.
V týchto prípadoch hovoríme o obsedantne-kompulzívnej poruche. Rituály sú aj súčasťou porúch autistického spektra. Tieto deti cez ne vchádzajú do svojho vnútorného sveta, ktorý je na rozdiel od sveta vonkajšieho bezpečný a predvídateľný. Ak máte pochybnosti, do ktorej skupiny patrí vaše dieťa alebo máte pocit, že potrebuje pomoc, príďte sa poradiť.
Riešenie rituálov závisí od ich príčiny a teda základnej diagnózy vášho dieťaťa. Pri obsedantne-kompulzívnej poruche býva účinnou psychoterapia, prípadne farmakoterapia. Pri rituáloch spojených s diagnózou poruchy autistického spektra je metódou voľby špecifický typ terapie.
Prílišná citlivosť na vonkajšie podnety
Chytanie si uší už pri menšom hluku, citlivosť na svetlo alebo dotyky, neschopnosť prijímať určitý druh potravín či extrémna citlivosť na pachy sú dôsledkom dezorganizácie senzorických systémov. Tá môže byť súčasťou vývinových porúch, vrátane porúch autistického spektra alebo ADHD. Môže sa vyskytovať aj ako samostatný syndróm, no vždy je dôležité odlíšiť ju od týchto diagnóz.
Metódou voľby je terapia s prvkami senzorickej integrácie.
Tiky
Tiky môžu byť prechodné, teda trvajúce menej ako 1 rok alebo chronické. Tie trvajú viac ako rok a zvyčajne majú viac podôb, teda sú napríklad pohybové a zvukové, nikdy však obojaké. Pri Touretovom syndróme ide o kombináciu zvukových a pohybových tikov naraz. Najčastejšou je prechodná tiková porucha so spontánnym ústupom symptómov.
V niektorých prípadoch sa tiky stupňujú, spontánne neodoznejú, prípadne majú intenzitu, ktorá dieťaťu znemožňuje normálne fungovať. Vážnosť tikových porúch je najväčšia medzi 8 a 12 rokom života. Ak sa tiky stupňujú, sú veľmi intenzívne, prípadne kombinované. Je dobré poradiť sa s odborníkom ohľadom ich liečby.
Riešenie tikov závisí od typu a vážnosi tikovej poruchy a môže zahŕňať psychoterapiu, ale aj farmakoterapiu.
Ťažkosti s čítaním, písaním, počítaním
Špecifické poruchy vývinu školských zručností sa vyskytujú až u približne 5 % detí. Poruchy osvojovania si čítania (dyslexia), písania (dysgrafia), pravopisu (dysortografia) a matematických schopností (dyskalkúlia) sú ešte častejšie u detí s inými psychickými poruchami, napríklad s ADHD.
Aj keď ide o psychiatrickú diagnózu, riešenie týchto ťažkostí je v rukách špeciálneho pedagóga.
Časté bolesti brucha alebo hlavy
Pocikávanie sa alebo enuréza môže pretrvávať aj do vyššieho veku. Vtedy ide najčastejšie o tzv. nočnú enurézu, teda pocikávanie sa v spánku. Denná enuréza je v tejto vekovej kategórii najčastejšie v obraze malých únikov moču pri zaujatí dieťaťa alebo keď dieťa od predchádzajúcej aktivity nestihne dobehnúť na WC. Primárna enuréza, teda pocikávanie sa odmalička, bez tzv. suchej pauzy, súvisí najmä z nezrelosťou nervovej sústavy.
Sekundárna enuréza, teda znovupomočovanie sa potom ako dieťa nadobudlo schopnosť bezproblémovo zadržiavať moč je (po vylúčení organickej príčiny detským urológom) najčastejšie dôsledkom emocionálnej záťaže. Riešenie tohto problému závisí najmä od typu a kontextu enurézy.
Po vylúčení vážnejšej telesnej príčiny neurológom je pri psychosomatických ťažkostiach zmysluplé obrátiť sa na psychoterapeuta.
Pocikávanie sa
Pocikávanie sa alebo enuréza môže pretrvávať aj do vyššieho veku. Vtedy ide najčastejšie o tzv. nočnú enurézu, teda pocikávanie sa v spánku. Denná enuréza je v tejto vekovej kategórii najčastejšie v obraze malých únikov moču pri zaujatí dieťaťa alebo keď dieťa od predchádzajúcej aktivity nestihne dobehnúť na WC.
Primárna enuréza, teda pocikávanie sa odmalička, bez tzv. suchej pauzy, súvisí najmä z nezrelosťou nervovej sústavy. Sekundárna enuréza, teda znovupomočovanie sa potom ako dieťa nadobudlo schopnosť bezproblémovo zadržiavať moč je (po vylúčení organickej príčiny detským urológom) najčastejšie dôsledkom emocionálnej záťaže. Riešenie tohto problému závisí najmä od typu a kontextu enurézy.
Terapeutické riešenie enurézy zahŕňa najmä nácvik a tréning močového mechúra a psychoterapiu. Vo vážnejších prípadoch prichádza do úvahy farmakoterapia.
Problémy so spánkom
Problémy so zaspávaním, budenie sa v noci, námesačníctvo či nočné mory sú u detí častými ťažkosťami, ktoré vo veľkej miere súvisia s emočnou záťažou, vývinovými problémami alebo senzorickým preťažením dieťaťa. Niekedy stačí harmančekový čaj a jemná masáž pred spánkom. Inokedy, ak je spánok len jedným z viacerých problémov dieťaťa, je zmysluplné obrátiť sa na odborníka.
Terapeutické riešenia problematického spánku vychádzajú z jeho príčin. Zahŕňajú psychoterapiu či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Veľa času na tablete a telefóne
Keď dieťa objaví svet PC hier, mobilov, tabletov, sociálnych sietí, môže sa stať, že ho úplne pohltia. Môže prísť o celú svoju energiu, voľný čas a vzťahy. Kľúčovým riešením je pretvorenie vzťahov doma a nastavenie hraníc. Neudeje sa to spontánne a častokrát je potrebná odborná pomoc.
Odborná pomoc zahŕňa psychoterapeutickú prácu s dieťaťom a rodinou.
Ťažkosti s príjmom potravy
Ak dieťa nechce prijímať jedlo alebo je v jedlách príliš výberavé a predchádzajúcimi vyšetreniami nebola zistená telesná príčina, môže to súvisieť s nechutenstvom podmieneným vysokou emocionálnou záťažou alebo aj s dezorganizáciou chuťového, čuchového či hmatového senzorického systému.
Osobitnou skupinou sú diagnózy označované ako poruchy príjmu potravy, kam patrí mentálna anorexia a mentálna bulímia. Mentálna bulímia je do veku 12 rokov extrémne zriedkavou. Mentálna anorexia sa v skupine detí začína zjavovať okolo 10 roku veku. U týchto detí sa príkazmi a nútením do jedla ďaleko nedostanete. Adekvátne riešenie by malo byť v rukách odborníkov.