Neexistuje „jedno“ ADHD
Často sa ma rodičia pýtajú, prečo vzniká ADHD (porucha aktivity a pozornosti) a prečo etiopatogenéza (teda súbor príčin a mechanizmov vedúcich k vzniku) tohto ochorenia stále nie je úplne jasná.
Z môjho pohľadu je dôvodom to, že neexistuje “jedno” ADHD. Keď si “posvietime” na symptómy ADHD, ktorými sú hyperaktivita, impulzivita a nepozornosť, zistíme, že ide o veľmi nešpecifické prejavy. Jednoducho povedané – aj dieťa, ktoré sa raduje, na chvíľku vykazuje symptómy ADHD, ako aj dieťa v čase panického záchvatu. Rozdiel je hlavne v tom, že pri diagnóze ADHD ide o dlhodobý stav prejavujúci sa konzistentne vo viacerých prostrediach.
Prečo sa symptómy ADHD nedajú odpozorovať tak jednoducho, ako zápal v tele a prečo je to výzva pri diagnostike?
Dôvodom tejto nešpecifickosti symptómov je pravdepodobne fakt, že vyvíjajúci sa nervový systém nemá veľa možností ako sa prejaviť a teda aj ako ukazovať problém. Rada by som to príkladmo vysvetlila na telesnom príznaku – zápal. Symptómy zápalu sú vždy rovnaké – teplo, začervenanie, zatvrdnutie, bolesť a obmedzenie pohybu. Zápal – napríklad na prste ruky – však môže vzniknúť po nespočetne veľa podnetoch, napríklad sa popálite, porežete, udriete,… Tak ako prst ukazuje svoj problém a s tým súvisiace potreby prostredníctvom zápalu, nervový systém ukazuje problém prostredníctvom správania človeka a toho, ako rozmýšľa, sústredí sa, reaguje, tvorí reč a množstva ďalších “ukazovateľov”. A ADHD je súbor príznakov – “ukazovateľov”, ktoré odborníci odpozorovali, že sa dajú zahrnúť spolu – hyperaktivita, impulzivita a nepozornosť.
Takéto spojenie príznakov, ktoré sú veľmi nešpecifické však so sebou vo výskume prináša riziko nedostatočného pochopenia príčiny. Je to akoby ste dali dokopy stovky ľudí s akýmkoľvek zápalom prsta a išli skúmať prečo vznikol. Toto sa vo výskume niekedy deje. Napríklad v minulosti – keď sa ešte veľa nevedelo o cukrovke – súbory ľudí zúčastňujúcich sa vedeckých štúdií pozostávali z dobrovoľníkov s diagnózou diabetes – a príčina sa nenašla. Až neskôr, keď rozdelili ľudí do skupín podľa určitých kritérií, príčiny boli zistiteľné a vznikli diagnózy podľa typu diabetu.
Čo vidím v mojej klinickej praxi? Viacero subtypov ADHD.
Z môjho klinického pozorovania som presvedčená, že existujú subtypy ADHD – a nielen tie, ako ich poznáme v súčasnosti, teda predominantne hyperaktívno-impulzívny, nepozorný a zmiešaný. V klinickej praxi vyzerá ADHD inak napríklad u detí s poruchou vývinu reči, inak u detí s poruchou autistického spektra bez narušenia vývinu reči, inak u detí s Tourettovým syndrómom a úplne inak u adolescentov s “čistým “ nepozorným ADHD.
Myslím si, že ADHD je nešpecifická skupina symptómov, ktorá môže byť dôsledkom mnohých faktorov a z toho vyplývajúcich ďalších “syndrómových okruhov”, ktoré v súčasnosti zahŕňame pod rôzne diagnózy. Možno v budúcnosti sa na základe klinických výskumov rozdelia diagnózy úplne inak. A možno sa nám príčiny potom začnú črtať viditeľnejšie a bude to mať dôsledky aj do terapeutickej starostlivosti. Napríklad ADHD, ktoré vznikne ako následok krvácania matky v prvom trimestri tehotenstva u dieťaťa s rizikovým génom X sa bude liečiť úplne inak ako ADHD, ktoré je dôsledkom pôrodnej hypoxie u dieťaťa s rizikovým génom Y.
Čo dáva zmysel riešiť ambulantne pri symptómoch ADHD – pomôcť dieťaťu a rodičom plnohodnotne žiť
Aktuálne je však z môjho pohľadu ambulantného pedopsychiatra zmysluplné riešiť to, čo vidíme, a teda klinický obraz. Opäť to vysvetlím na rukolapnom príklade. Ak máte na dome dieru v streche, potrebujete ju opraviť, bez ohľadu na to, či vznikla počas hurikánu alebo Vám na ňu padol strom. Zisťovanie príčiny pri psychických ochoreniach má význam napríklad pri traumatických udalostiach, kedy spracovanie traumatického zážitku vedie k odstráneniu symptómov, ktoré z neho vznikli. Vedú sa aj diskusie, že ADHD je dôsledkom prenatálnej alebo perinatálnej traumy dieťaťa. Ak poznáte odborníka, ktorý pracuje s prenatálnou traumou u malých detí s neurovývinovými poruchami a darí sa mu v tom, prosím, pošlite mi naňho kontakt.
Dovtedy sa mi ako zmysluplné javí poskytnúť dieťaťu a rodičom také prostriedky, aby symptómy minimalizovali a dokázali s nimi plnohodnotne žiť. Teda ponúknuť im také “strešné krytiny”, aby bolo možné dieru opraviť. Aby symptómy ADHD nebránili dieťaťu v objavovaní a napĺňaní jeho potenciálu. Takáto starostlivosť môže mať rôznu podobu, pretože každá jedna diera v streche na každom inom dome – je iná. Najdôležitejšie pri starostlivosti o dieťa alebo aj dospelého s ADHD je venovať pozornosť konkrétnym ťažkostiam – v oblasti emócií, správania, rozmýšľania, sebakritickosti, sebavedomia, frustračnej tolerancie, hypersenzitivít a všetkých ďalších. Preto aj stratégie liečby nie sú vždy rovnaké a odvíjajú sa od akútnych a dlhodobých problémov. U niekoho môže byť hneď v prvom kroku vhodná senzomotorická terapia, u iného neurofeedback a niekedy je spočiatku vhodná terapia hrou, napríklad ak emočné ťažkosti “vystupujú” nad symptomatiku ADHD. V niektorých prípadoch je vhodná ako prvá voľba medikamentózna liečba, napríklad ak sú symptómy tak závažné, že zabraňujú akémukoľvek ďalšiemu postupu v starostlivosti. U detí, ktorých nervový systém je pripravený na väčšiu záťaž môže byť vhodný tréning kognitívnych funkcií a u iných začíname starostlivosťou o rodičov. Dobre vyvážená zdravá strava by mala byť súčasťou prístupu k riešeniu ADHD.
Pomôžeme vám na Klinike Calma
Dôležité je rozumieť, čo sa s nervovým systémom dieťaťa deje a poskytnúť mu takú oporu, aby sa mohol “liečiť”. Ak to urobíme, neuroplasticita mozgu už spraví, čo treba. A to pri ťažkostiach, ktoré nazývame ADHD alebo akokoľvek inak…
Ak máte záujem dozvedieť sa o ADHD u detí viac, na túto tému sme spolu s mojimi kolegyňami z kliniky Calma pripravili online vzdelávací kurz. Diagnostike a terapiám pre deti s ADHD sa venujeme aj v našom ambulantnom zariadení.
MUDr. Veronika Marcinčáková Husárová, PhD.
Zameranie: detská psychiatria, dotykové terapeutické metódy, zážitková pedagogika
- Odborné články