Ukončenie športovej kariéry býva sprevádzané intenzívnymi a často protichodnými emóciami. Športovec môže prežívať smútok zo straty významnej životnej etapy, pocit prázdnoty, zmätok a stratu zmyslu. Keďže identita športovca je počas rokov úzko prepojená s výkonom a rolou v športe, jej náhle oslabenie alebo zánik môže vyvolať pocit, že „nevie, kým je“.
Časté sú aj pocity neistoty, strachu z budúcnosti, úzkosti či nekompetentnosti v oblastiach mimo športu. Emocionálne prežívanie sa môže prejavovať zmenami nálady, zvýšenou nervozitou, podráždenosťou alebo vnútorným napätím. Môžu sa objavovať poruchy spánku, zhoršená koncentrácia a únava.
V bežnom živote môže mať športovec problém zvládať aj rutinné povinnosti, ktoré predtým nepredstavovali záťaž. To môže viesť k častejším konfliktom s okolím, pocitu neporozumenia a sociálnemu stiahnutiu. Ak zostáva v tomto prežívaní dlhodobo osamotený, bez podpory, riziko rozvoja vážnych ťažkostí sa zvyšuje.
Prevalencia duševných porúch súvisiacich s ukončením športovej kariéry sa pohybuje približne medzi 16 až 26 %, pričom miera rizika sa môže líšiť v závislosti od konkrétneho športu, pohlavia, dĺžky trvania kariéry či spôsobu jej ukončenia.
Ako rozpoznať?
Signálom, že ukončovanie kariéry prebieha náročnejšie, než je zvládnuteľné, je pretrvávajúci pocit prázdnoty, beznádeje alebo strata chuti do života. Športovec má pocit, že nevie, kam patrí, čo má robiť ďalej a na čom môže stavať.
Často sa objavuje výrazná neistota z budúcnosti, obavy z nových rolí a porovnávanie sa s minulosťou, kde bol výkon jasným zdrojom hodnoty. Ak sa k tomu pridáva dlhodobé zhoršenie spánku, podráždenosť, úzkosť, znížená schopnosť sústredenia alebo pocit, že „nič nedáva zmysel“, ide o jasné varovné signály.
Zvýšenú pozornosť si zaslúži aj situácia, keď sa športovec uzatvára do seba, odmieta pomoc, alebo má pocit, že ho nikto nemôže pochopiť.
Kedy vyhľadať pomoc
Vyhľadať odbornú pomoc má zmysel už pred samotným ukončením kariéry, najmä ak športovec pociťuje obavy, neistotu alebo vnútorný odpor voči tejto zmene. Včasná konzultácia umožňuje lepšie pripraviť prechod do ďalšej životnej etapy, uvažovať o duálnej kariére a vytvoriť realistický plán ďalšieho smerovania.
Po ukončení kariéry je vhodné obrátiť sa na odborníka vždy, keď nepríjemné pocity, smútok, úzkosť alebo dezorientácia pretrvávajú dlhšie než niekoľko týždňov a začínajú zasahovať do každodenného fungovania, vzťahov alebo zdravia.
Zvlášť dôležité je vyhľadať pomoc v prípade, že sa objavujú myšlienky na únikové správanie, závislosti alebo pocity bezvýchodiskovosti.
Ako postupujeme v Calme?
Starostlivosť v Calme sa začína vyplnením anamnestického dotazníka a vstupnou konzultáciou so športovým psychológom. Táto konzultácia poskytuje priestor na pomenovanie aktuálnych ťažkostí, pochopenie životnej situácie športovca a spoločné nastavenie cieľov a formy spolupráce.
Následná starostlivosť má podobu psychologického poradenstva alebo terapie, pričom jej dĺžka a intenzita sa odvíjajú od hĺbky prežívaných ťažkostí. Zvyčajne ide o krátkodobú až strednodobú spoluprácu s frekvenciou približne raz týždenne.
Cieľom práce je pomôcť športovcovi spracovať stratu športovej roly, prejsť fázami smútenia, znovu definovať identitu mimo výkonu, identifikovať silné stránky a vytvoriť nové, zmysluplné ciele pre ďalšiu etapu života.
Spolupráca prebieha osobne v Bratislave alebo online. Pri práci v teréne – na tréningoch, súťažiach či sústredeniach – sa miesto dohodne individuálne.
Ak ťažkosti presahujú rámec športovej psychológie, vieme v Calme vďaka interdisciplinárnej spolupráci zapojiť aj ďalších odborníkov, napríklad psychiatra. Podľa potreby môže byť starostlivosť doplnená o relaxačné techniky alebo ďalšie podporné intervencie.