Vyhorenie v športe sa zvyčajne rozvíja postupne. Šport, ktorý bol kedysi zdrojom radosti a naplnenia, sa mení na povinnosť. Tréning si vyžaduje čoraz viac úsilia, objavuje sa vnútorný odpor, pocit prázdnoty, ľahostajnosť alebo nezáujem. Športovec môže byť podráždenejší, horšie znáša záťaž a situácie, ktoré predtým zvládal bez ťažkostí, môžu vyvolávať úzkosť alebo napätie.

Častým prejavom je zhoršená koncentrácia a zvýšená rozptýliteľnosť. Pozornosť sa presúva najmä k neúspechom, úspechy sú zľahčované alebo prehliadané. Objavuje sa pocit zlyhania, nekompetentnosti a sebaobviňovanie.

Na fyzickej úrovni sa vyhorenie môže prejaviť chronickou únavou, zhoršenou imunitou, svalovým vyčerpaním, častejšou chorobnosťou a vyššou náchylnosťou na zranenia. Časté sú aj poruchy spánku, výkyvy nálady a dlhodobý pocit vyčerpania.

Výskumy naznačujú, že na vrcholovej úrovni zažilo pocity vyhorenia počas športovej kariéry až približne 50 % športovcov. V mládežníckom športe a u dospievajúcich sa jeho výskyt pohybuje približne medzi 30 až 35 %, čo poukazuje na to, že ide o častú skúsenosť naprieč vekovými aj výkonnostnými úrovňami.

Ako rozpoznať vyhorenie športovca

Vyhorenie možno rozpoznať vtedy, keď športovec alebo tím dodržiava primerane nastavený tréningový plán a je v dobrej fyzickej kondícii, no výkonnosť stagnuje alebo klesá a tréning neprináša očakávaný efekt. Objavuje sa strata vnútornej motivácie, pokles disciplíny a schopnosti sústrediť sa, pričom samotná vôľa situáciu nezlepšuje.

Dôležitým signálom je aj dlhodobý pocit preťaženia. Mentálne a fyzické zdroje sa nestíhajú regenerovať, organizmus je v chronickom strese a telo aj myseľ reagujú obrannými mechanizmami – vypínaním motivácie a emočnej angažovanosti.

Vyhorenie často vzniká v súvislosti s nadmernou tréningovou záťažou, nedostatočnou regeneráciou, monotónnosťou tréningu, vysokým tlakom na výkon či silnou identifikáciou so športovou rolou, kde je sebahodnota postavená najmä na výsledkoch.

Kedy vyhľadať pomoc

Vyhľadať odbornú pomoc má zmysel vždy, keď máte pocit, že niečo nie je v poriadku a situáciu sa nedarí zlepšiť úpravou tréningu alebo bežným odpočinkom.

Silným signálom je, ak ťažkosti pretrvávajú dlhšie než dva až tri týždne, zasahujú do osobného života, zhoršujú zdravie alebo vedú k dlhodobej strate radosti zo športu. Vo všeobecnosti platí, že čím skôr športovec o pomoc požiada, tým je proces návratu k rovnováhe jednoduchší a kratší.