Poruchy príjmu potravy neovplyvňujú iba to, čo a koľko človek je. Môžu výrazne zasahovať aj do jeho vzťahu k vlastnému telu a hmotnosti, prežívania, správania a každodenného života. Môžu sa prejavovať obmedzovaním jedla, prejedaním a stratou kontroly nad jedlom, kompenzačným správaním (napríklad vyvolávaním zvracania, hladovaním alebo nadmerným cvičením) alebo čoraz prísnejšími pravidlami spojenými s jedlom a pohybom. Patrí sem mentálna anorexia, mentálna bulímia, záchvatové prejedanie (BED) a vyhýbavá/reštriktívna porucha príjmu potravy (ARFID), ale aj ťažkosti, ktoré nespĺňajú kritériá konkrétnej diagnózy.

Pri poruchách príjmu potravy je často potrebné pozerať sa na problém z viacerých strán. Odborná starostlivosť preto môže podľa konkrétnych ťažkostí prepájať psychologickú a psychoterapeutickú starostlivosť, nutričné poradenstvo a podľa potreby aj psychiatrickú a lekársku starostlivosť.

 

Príznaky porúch príjmu potravy: kedy vyhľadať pomoc?

Zbystriť pozornosť má zmysel vtedy, keď sa vzťah k jedlu, hmotnosti alebo vlastnému telu začne výraznejšie meniť a ovplyvňovať každodenný život. Niektoré príznaky môžu byť spočiatku nenápadné, postupne však môžu zaberať čoraz viac pozornosti a ovplyvňovať zdravie, vzťahy, školu, prácu či voľný čas.

Dôvodom vyhľadať odbornú pomoc môže byť napríklad:

• výrazné obmedzovanie jedla alebo vynechávanie jedál,
• opakované prejedanie alebo strata kontroly nad jedlom,
• vyvolávanie zvracania alebo iné kompenzačné správanie,
• silný strach z priberania alebo nespokojnosť s vlastným telom,
• prísne pravidlá, rituály alebo obavy spojené s jedlom,
• nadmerné alebo nutkavé cvičenie,
• nápadné zmeny hmotnosti, u detí aj priberania či rastu,
• vyhýbanie sa spoločnému stravovaniu alebo situáciám spojeným s jedlom,
• výrazná únava, zimomravosť, závraty, mdloby alebo poruchy menštruačného cyklu.

Odbornú pomoc má zmysel vyhľadať aj vtedy, keď ešte nie je jasné, či ide o konkrétnu poruchu príjmu potravy.

Neodkladajte vyhľadanie pomoci – čím skôr sa ťažkosti zachytia a začne sa s vhodnou starostlivosťou, tým väčšia je šanca na priaznivý priebeh liečby.

 

Druhy porúch príjmu potravy a súvisiace ťažkosti

Poruchy príjmu potravy môžu mať veľmi odlišnú podobu. V Calme sa venujeme aj ťažkostiam, ktoré nemusia presne zapadať do jednej konkrétnej diagnózy, ale napriek tomu môžu výrazne ovplyvňovať každodenný život.

Mentálna anorexia

Mentálna anorexia sa prejavuje výrazným obmedzovaním príjmu potravy, ktoré vedie k významne nízkej telesnej hmotnosti vzhľadom na vek, výšku a vývin. Typický je intenzívny strach z priberania a narušené prežívanie vlastnej hmotnosti alebo tvaru tela. Problém často začína nenápadne, napríklad snahou jesť „zdravšie“, schudnúť alebo mať stravovanie viac pod kontrolou.

Mentálna bulímia

Pri mentálnej bulímii sa opakujú epizódy prejedania spojené s pocitom straty kontroly nad jedlom a následná snaha zabrániť priberaniu. Môže ísť napríklad o vyvolávanie zvracania, hladovanie alebo nadmerné cvičenie. Bulímia pritom nemusí byť spojená s podváhou, a preto môže zostať dlho nepovšimnutá.

Záchvatové prejedanie (BED)

Záchvatové prejedanie, označované aj ako kompulzívne alebo nutkavé prejedanie, sa prejavuje opakovanými epizódami, počas ktorých má človek pocit, že nedokáže prestať jesť alebo ovplyvniť množstvo jedla. Na rozdiel od mentálnej bulímie po nich pravidelne nenasleduje kompenzačné správanie. Nejde pritom o bežné občasné prejedenie ani o emočné jedenie, ale o opakujúci sa vzorec spojený so stratou kontroly a výrazným psychickým nepokojom.

Vyhýbavá/reštriktívna porucha príjmu potravy (ARFID)

Vyhýbavá/reštriktívna porucha príjmu potravy (ARFID) je spojená s dlhodobým vyhýbaním sa jedlu alebo výrazným obmedzením množstva či pestrosti stravy. Môže viesť k nedostatočnému príjmu energie alebo živín, problémom s hmotnosťou alebo rastom či k výraznému obmedzeniu každodenného fungovania. Na rozdiel od mentálnej anorexie nie je obmedzovanie jedla primárne motivované strachom z priberania alebo snahou schudnúť.

Iné špecifikované a nešpecifikované poruchy príjmu potravy

Do tejto skupiny patria poruchy príjmu potravy, pri ktorých sú ťažkosti klinicky významné, ale nespĺňajú všetky kritériá konkrétnej diagnózy. Aj v takom prípade môžu problémy so stravovaním, hmotnosťou alebo vzťahom k vlastnému telu spôsobovať psychické utrpenie alebo narúšať každodenné fungovanie.

Ortorexia a narušený vzťah k jedlu

Narušený vzťah k jedlu sa môže prejavovať napríklad opakovaným diétovaním, prísnymi pravidlami v stravovaní, počítaním kalórií, vážením jedla, delením potravín na „dobré“ a „zlé“ alebo výčitkami a úzkosťou po jedle. Pri ortorexii (ortorektickom správaní) sa pozornosť výrazne sústreďuje na pôvod, kvalitu, zloženie, spracovanie alebo zdravotné vlastnosti potravín. Narušený vzťah k jedlu ani ortorexia nie sú samostatnými diagnózami, môžu však výrazne ovplyvňovať každodenný život.

 

Koho sa poruchy príjmu potravy týkajú?

Poruchy príjmu potravy sa môžu rozvinúť u ľudí každého veku a pohlavia. Často sa začínajú v období dospievania alebo mladej dospelosti, niektoré sa však môžu objaviť už v detstve.

Nie vždy je pritom možné problém rozpoznať podľa vzhľadu alebo telesnej hmotnosti. Niektoré poruchy príjmu potravy sa môžu vyskytovať aj bez podváhy a ťažkosti môžu zostať pred okolím dlhší čas skryté.

Pri deťoch a dospievajúcich sú dôležitou súčasťou starostlivosti aj rodičia alebo opatrovatelia. Ich zapojenie sa prispôsobuje veku dieťaťa, typu ťažkostí a konkrétnej situácii.

 

Dá sa z poruchy príjmu potravy uzdraviť?

Úplné uzdravenie z poruchy príjmu potravy je možné. Poruchy príjmu potravy sú liečiteľné a významná časť ľudí pri vhodnej odbornej starostlivosti dosiahne výrazné zlepšenie alebo úplné uzdravenie.

Priebeh liečby je individuálny a ovplyvňuje ho najmä typ a závažnosť poruchy, dĺžka trvania ťažkostí, telesný a psychický stav, pridružené problémy, vek, dostupnosť vhodnej liečby a podpora blízkych. Aj pri dlhšie trvajúcich ťažkostiach má liečba význam.

Uzdravovanie pritom nemusí prebiehať priamočiaro. Môžu sa objaviť obdobia stagnácie, dočasného zhoršenia alebo návratu niektorých ťažkostí. Relaps, teda návrat alebo opätovné zhoršenie ťažkostí po období zlepšenia, neznamená zlyhanie liečby – dôležité je včas rozpoznať varovné signály a znovu využiť stratégie získané počas liečby.

Dlhodobým cieľom je, aby jedlo, hmotnosť a telo prestali určovať každodenný život človeka a aby sa postupne zlepšovalo telesné aj psychické zdravie, vzťahy a fungovanie v škole, práci či spoločenskom živote.

 

Ako sa poruchy príjmu potravy liečia?

Liečba porúch príjmu potravy je spravidla dlhodobejší a individuálne nastavený proces. Podľa typu a závažnosti ťažkostí môže prepájať psychoterapiu, nutričnú starostlivosť, sledovanie telesného stavu a podľa potreby aj psychiatrickú alebo pedopsychiatrickú starostlivosť. Pri deťoch a dospievajúcich môže byť dôležitou súčasťou liečby aj práca s rodičmi a rodinou.

V úvodnej fáze je prioritou bezpečie a stabilizácia. Podľa konkrétnych ťažkostí môže ísť o obnovenie pravidelného a dostatočného stravovania, zdravotnú a nutričnú stabilizáciu alebo znižovanie prejedania, zvracania a ďalšieho kompenzačného správania. S postupnou stabilizáciou sa psychoterapeutická práca viac zameriava na to, čo poruchu udržiava, na vzťah k vlastnému telu, sebahodnotenie, zvládanie emócií, medziľudské vzťahy a prevenciu návratu ťažkostí.

Ak ambulantná liečba nie je postačujúca alebo sa telesný či psychický stav zhoršuje, môže byť potrebná intenzívnejšia forma zdravotnej starostlivosti.

Viac o priebehu odbornej starostlivosti v Calme nájdete na stránke starostlivosti pri poruchách príjmu potravy.

 

Ako môžu pomôcť rodičia a blízki?

Vznik porúch príjmu potravy je komplexný a zvyčajne ide o súhru viacerých biologických, psychologických a sociálnych faktorov. Porucha príjmu potravy často ovplyvňuje aj fungovanie rodiny a blízkeho okolia. Rodičia, partneri, opatrovatelia a ďalší blízki sú pritom dôležitou súčasťou podpory. Pomáha, keď sa snažia porozumieť tomu, čo človek prežíva, komunikujú bez zahanbovania a obviňovania a vytvárajú bezpečné prostredie, ktoré podporuje uzdravovanie. Pri deťoch a dospievajúcich môže podpora rodičov alebo opatrovateľov zahŕňať aj pomoc pri obnove pravidelného a dostatočného stravovania a následne podporu postupného návratu primeranej samostatnosti.

Viac o tom, ako môže rodina a blízke okolie pomôcť, nájdete na stránke Podpora rodičov a blízkych pri poruchách príjmu potravy.

 

Kedy vyhľadať pomoc ihneď?

Pri niektorých prejavoch porúch príjmu potravy nie je vhodné čakať na plánovaný termín vyšetrenia. Urgentnú lekársku alebo psychiatrickú pomoc treba vyhľadať najmä pri mdlobách, výraznej slabosti alebo dehydratácii, búšení alebo nepravidelnom rytme srdca, odmietaní tekutín alebo výrazne obmedzenom príjme jedla a tekutín, rýchlom úbytku hmotnosti, zmätenosti, samovražedných myšlienkach alebo inom náhlom či výraznom zhoršení zdravotného stavu.

Pri bezprostrednom ohrození života volajte 112.