Nie všetky poruchy príjmu potravy presne zodpovedajú obrazu mentálnej anorexie, mentálnej bulímie, záchvatového prejedania alebo inej konkrétnej diagnózy. Patrí sem napríklad atypická mentálna anorexia, purgatívna porucha alebo syndróm nočného jedenia. Ťažkosti so stravovaním, hmotnosťou alebo vzťahom k vlastnému telu však môžu byť aj v takom prípade klinicky významné, spôsobovať psychické utrpenie a výrazne zasahovať do každodenného života.

To, že človek nespĺňa všetky kritériá jednej „typickej“ diagnózy, neznamená, že jeho problém je menej závažný alebo že nepotrebuje liečbu. Iné špecifikované poruchy príjmu potravy pritom patria medzi časté poruchy na spektre porúch príjmu potravy a mnohí ľudia s významnými ťažkosťami nezapadajú presne do obrazu anorexie, bulímie alebo záchvatového prejedania.

 

Aké formy porúch príjmu potravy sem patria?

Atypická mentálna anorexia

Pri atypickej mentálnej anorexii sú prítomné charakteristické znaky anorexie vrátane výrazného obmedzovania príjmu potravy a významného úbytku hmotnosti, telesná hmotnosť však napriek tomu nie je v pásme podváhy.

Práve hmotnosť môže viesť k tomu, že závažnosť problému zostane podcenená. Skutočnosť, že človek nemá podváhu, sama osebe nevylučuje významné ťažkosti spojené so stravovaním a hmotnosťou.

Mentálna bulímia s nižšou frekvenciou alebo kratším trvaním

Prítomné sú záchvaty prejedania a následné kompenzačné správanie, napríklad zvracanie, hladovanie alebo iné snahy ovplyvniť hmotnosť. Epizódy sa však nevyskytujú tak často alebo netrvajú dostatočne dlho na splnenie všetkých diagnostických kritérií mentálnej bulímie.

Aj menej časté epizódy môžu prinášať hanbu, úzkosť, stratu kontroly a výrazne ovplyvňovať fungovanie človeka.

Záchvatové prejedanie s nižšou frekvenciou alebo kratším trvaním

Ťažkosti majú podobu záchvatového prejedania – objavujú sa epizódy jedenia spojené so stratou kontroly –, ich frekvencia alebo trvanie však nestačia na naplnenie všetkých kritérií diagnózy BED.

Ani v tomto prípade samotné nesplnenie diagnostickej hranice neznamená, že prejedanie a jeho psychické dôsledky nie sú významným problémom.

Purgatívna porucha

Pri purgatívnej poruche človek opakovane vyvoláva zvracanie alebo používa iné očistné mechanizmy s cieľom ovplyvniť svoju hmotnosť alebo postavu. Na rozdiel od mentálnej bulímie však tomuto správaniu nepredchádzajú typické záchvaty prejedania.

Syndróm nočného jedenia

Pri syndróme nočného jedenia sa opakovane objavuje výraznejšie jedenie večer alebo po prebudení počas noci.

 

Čo tieto poruchy spája?

Ide o veľmi rôznorodú skupinu. U jedného človeka môže dominovať obmedzovanie jedla a strach z priberania, u iného záchvatové prejedanie, kompenzačné správanie alebo výrazné zaoberanie sa jedlom, hmotnosťou a telom. Preto pre všetky tieto poruchy neexistuje jeden spoločný mechanizmus ani jeden typický cyklus, ktorý by ťažkosti udržiaval.

Pri odbornom posúdení je preto dôležitejšie než samotný názov diagnózy pochopiť, aké konkrétne ťažkosti sú prítomné a čo ich u daného človeka udržiava.

 

Ako môžu ovplyvňovať každodenný život?

Dôsledky závisia od toho, aké prejavy sú prítomné. Môžu byť pritom rovnako významné ako pri mentálnej anorexii, bulímii alebo záchvatovom prejedaní.

Jedlo, hmotnosť alebo vzhľad môžu postupne zaberať čoraz väčšiu časť myslenia. Človek môže strácať spontánnosť v stravovaní, vyhýbať sa spoločnému jedeniu alebo ďalším situáciám, v ktorých je prítomné jedlo. Ťažkosti môžu viesť ku konfliktom vo vzťahoch, sociálnemu stiahnutiu a zhoršeniu fungovania v škole alebo práci.

Prítomná môže byť aj úzkosť, depresívne prežívanie, hanba, nízke sebahodnotenie alebo pocit straty kontroly. Konkrétne zdravotné riziká závisia od typu a závažnosti správania, ktoré je súčasťou poruchy.

 

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Odbornú pomoc má zmysel vyhľadať vždy, keď správanie spojené s jedlom, hmotnosťou alebo vlastným telom spôsobuje výraznú úzkosť, stratu kontroly, zdravotné ťažkosti alebo začína obmedzovať každodenný život.

S vyhľadaním pomoci netreba čakať na to, kým budú splnené všetky diagnostické kritériá mentálnej anorexie, bulímie, BED alebo inej konkrétnej poruchy príjmu potravy. Aj ťažkosti, ktoré sa nachádzajú „medzi“ jednotlivými diagnózami, môžu vyžadovať odbornú starostlivosť.

 

Ako sa tieto poruchy liečia?

Pri tejto skupine porúch je obzvlášť dôležité nevychádzať iba z diagnostického názvu. Starostlivosť sa zameriava na konkrétne prejavy a mechanizmy, ktoré problém u daného človeka udržiavajú.

Podľa charakteru ťažkostí môže byť jadrom starostlivosti psychoterapia a podľa potreby aj nutričné poradenstvo. Psychoterapeutická práca sa môže venovať napríklad vzorcom myslenia a správania spojeným s jedlom, úzkosti a regulácii emócií, hanbe, sebakritike, perfekcionizmu, kompenzačnému správaniu alebo vzťahu k vlastnému telu a hmotnosti.

Ak je to vzhľadom na psychický alebo telesný stav potrebné, súčasťou starostlivosti môže byť aj psychiatrická, pedopsychiatrická alebo ďalšia lekárska starostlivosť. Konkrétny plán sa nastavuje podľa typu a závažnosti ťažkostí, veku a aktuálneho psychického, nutričného a zdravotného stavu.

Viac o priebehu odbornej starostlivosti v Calme nájdete na stránke starostlivosti pri poruchách príjmu potravy.

 

Ako môžu pomôcť rodičia a blízki?

Pre blízkych môže byť mätúce, keď sú problémy s jedlom alebo hmotnosťou zjavné, ale človek nemá diagnózu anorexie, bulímie či záchvatového prejedania. Dôležité je nehodnotiť závažnosť problému iba podľa názvu diagnózy, telesnej hmotnosti alebo toho, ako často sa konkrétne správanie objavuje.

Pomáha všímať si najmä to, ako veľmi ťažkosti zasahujú do stravovania, psychického prežívania, zdravia a každodenného fungovania. Komunikácia bez zahanbovania a obviňovania môže uľahčiť otvorený rozhovor a prijatie odbornej pomoci. Pri deťoch a dospievajúcich môžu byť rodičia alebo opatrovatelia podľa konkrétnej situácie aktívne zapojení aj do liečebného procesu.

Viac o podpore rodiny nájdete na stránke Podpora rodičov a blízkych pri poruchách príjmu potravy.

Ako vieme pomôcť v Calme?

Pri úvodnej diagnostike sa zameriame na konkrétny obraz ťažkostí – napríklad obmedzovanie jedla, prejedanie, stratu kontroly, kompenzačné správanie, zaoberanie sa hmotnosťou alebo vzťah k vlastnému telu. Dôležitý nie je iba diagnostický názov, ale aj závažnosť prejavov a ich vplyv na psychický stav, zdravie a každodenný život.

Podľa potrieb môže starostlivosť prepájať psychológiu a psychoterapiu, nutričné poradenstvo, psychiatriu alebo pedopsychiatriu, klinickopsychologické vyšetrenie a rodičovské či rodinné konzultácie. Individuálny plán sa môže v priebehu starostlivosti meniť podľa vývoja ťažkostí.

Ak zdravotný alebo psychický stav vyžaduje intenzívnejšiu formu starostlivosti, odporučíme ďalší vhodný postup.

Neváhajte a kontaktujte nás

Povedali o nás