Mýty a fakty o depresii
Chápanie depresie ako stavu smútku
MÝTUS: Jedným z najrozšírenejších mýtov či presvedčení týkajúcich sa depresie je samotné jej chápanie ako stavu smútku alebo prechodne poklesnutej nálady, kedy sa človeku nič nechce, no verí, že je možné svoje rozpoloženie zmeniť vôľovým úsilím.
FAKT: Takáto predstava o depresii nesie so sebou riziko, že sa prehĺbia jednotlivé symptómy a choroba nebude primerane liečená. Môže sa prehĺbiť pocit viny a zlyhania, čo samotný stav zhoršuje. Kým poklesy nálady a smútok sú bežnou súčasťou života, depresiu radíme medzi psychické ochorenia, tzv. afektívne poruchy. V popredí klinického obrazu je porucha nálady.
Depresia sa prejavuje zlou náladou
MÝTUS: Depresia sa prejavuje zlou náladou.
FAKT: Depresia sa v skutočnosti prejavuje celou škálou symptómov, ktoré s ňou nemusia byť v bežných predstavách spájané, a niektoré z nich tak môže byť náročnejšie rozpoznať. Zvykne sa vyskytovať samostatne, alebo sprevádza iné psychické či somatické ochorenia.
Medzi najčastejšie príznaky patria:
- poruchy spánku (nadmerná spavosť alebo naopak predĺžená fáza zaspávania, nespavosť, prebúdzanie sa v skorých ranných hodinách a pod.)
- Poruchy spojené s príjmom potravy; najčastejšie dochádza k úbytku apetítu, pri atypickej alebo sezónnej depresii sa môže prejaviť naopak zvýšená chuť do jedla.
- Nepokoj, agitovaný stav alebo naopak telesné spomalenie.
- Únavu a strata energiu.
- Pocity viny, bezcennosti.
- Myšlienky na smrť alebo samovraždu.
Depresia vnímaná ako slabosť
MÝTUS Depresiu si zvyknú niektorí ľudia zamieňať so slabosťou, celkovou neschopnosťou až mentálnou menejcennosťou.
FAKT: Depresia je choroba, svojou podstatou rovnocenná s inými typmi ochorení, ktoré v spoločnosti akceptujeme (napr. cukrovka, ochorenia štítnej žľazy a pod.). Hoci zasahuje úroveň prežívania, môže významne narušiť každodenné fungovanie (pozornostný a pamäťový výkon, tempo myslenia, schopnosť rozhodovať sa, riešiť aj jednoduché problémové situácie). Nepodieľa sa však na znižovaní inteligencie či na poklese rozumových schopností (Praško, 2008).
Depresiu muselo niečo konkrétne zapríčiniť
MÝTUS Depresiu muselo niečo konkrétne zapríčiniť.
FAKT: Bežný stres, ktorý sprevádza rôzne konflikty, nemusí byť dostatočne silným faktorom, ktorý by spôsobil depresívne stavy. Existuje však skupina ľudí, pre ktorú môžu byť rôzne situácie spúšťačom choroby (Praško, 2008). Čiže k rozvinutiu depresie môžu prispieť záťažové životné situácie, no nemusí sa jednať o pravidlo. Na rozvoji či prepuknutí depresie majú podiel aj iné faktory, ako napr. genetické predispozície, biologické a biochemické činitele.
Depresia sa dá vyliečiť antidepresívami
MÝTUS Depresia sa dá vyliečiť antidepresívami, ktoré spôsobia okamžitú zmenu stavu.
FAKT: Antidepresívna liečba vyžaduje istú trpezlivosť; účinok väčšiny liečiv nastupuje po prvých týždňoch. Liečbu antidepresívami si možno predstaviť ako koleso, ktoré vás drží nad hladinou a pomáha vám šetriť energiu pri šliapaní vody.
Depresiou trpia výhradne adolescenti alebo dospelí ľudia
MÝTUS: Depresiou trpia výhradne adolescenti alebo dospelí ľudia.
FAKT: Hoci najčastejšie sa uvádza nástup depresie u ľudí najskôr vo veku 25 rokov (podľa niektorých zdrojov aj neskôr), depresívne symptómy sa môžu prejaviť aj v detskom veku. Celkovo platí, že depresia sa môže prejaviť v každom veku, bez ohľadu na socioekonomický status, pohlavie či kultúrnu príslušnosť, hoci existujú skupiny obyvateľov, ktoré možno považovať za zraniteľnejšie (ženy, minority, seniori – vdovci, osamelí ľudia a pod.). U každého sa tiež depresia môže prejavovať inak.
Depresiu musí človek zvládnuť sám
MÝTUS: Depresiu musí človek zvládnuť sám.
FAKT: Naopak, sociálna podpora zo strany príbuzných, priateľov, známych či kolegov významne prispieva k zlepšeniu procesu liečby, a celkovo k zlepšeniu stavu. Sociálna izolácia môže byť rizikovým faktorom z hľadiska zhoršenia stavu.
S depresiou mi pomôže iba psychológ alebo psychiater
MÝTUS: S depresiou mi pomôže buď iba psychológ alebo výhradne psychiater.
FAKT: Pre mnohých ľudí s depresívnymi symptómami môže byť nápomocný prvý kontakt so skúseným všeobecným lekárom, ktorý zhodnotí stav a odporučí ďalší liečebný postup.
Psychiater zohráva kľúčovú rolu v liečbe depresívnych ochorení. Jedná sa o lekára, ktorý má ukončené vzdelávanie v odbore psychiatra, stanovuje diagnózu a predpisuje lieky. Je dôležité vyhľadať psychiatra, ktorý pracuje s vhodnou vekovou skupinou (psychiater pre deti a dorast – pedopsychiater, psychiater pre dospelých, psychiater poskytujúci lekársku starostlivosť seniorom – gerontopsychiater).
Čo sa týka psychológa, odporúčame vyhľadať takého odborníka, ktorý môže vykonávať aj psychodiagnostické vyšetrenia či už samostatne alebo v rámci pracoviska, na ktorom pôsobí. Spravidla sa jedná o psychológov pracujúcich v klinicko-psychologických ambulanciách, v Centrách poradenstva a prevencie (zariadenia určené pre deti a dorast) a pod.
Súčasťou liečby depresie býva často odporúčaná aj psychoterapia, ktorú vykonáva psychoterapeut, t.j. odborník, ktorý sa vzdeláva v psychoterapii a pracuje pod supervíziou, prípadne má tento typ vzdelávania ukončený.
Je teda vhodné kombinovať farmakologickú liečbu s psychoterapiou, v ktorej dochádza k hlbšiemu porozumeniu sebe, svojmu životnému príbehu, ale aj k nachádzaniu zdrojov umožňujúcich zvládať záťažové situáciu efektívnym spôsobom.
Depresia prejde, nič netreba meniť
MÝTUS: Depresia prejde, nič netreba meniť.
FAKT: V spolupráci s psychiatrom a psychoterapeutom môžu niektorí pacienti zažívať úľavu a odoznenie obťažujúcich symptómov.
Rovnako významné sú však úpravy návykov, t.j. fyzická aktivita, primerané stravovanie a zabezpečovanie si sociálnej podpory do takej miery, ako je to možné. Účinný je istý režim, pravidelnosť a posilnenie rozpoznania prvých symptómov, a následný aktívny postoj k svojmu stavu (vyhľadanie odbornej pomoci, rozpoznávanie negatívnych myšlienok či zmeny v spánkovom rytme, stravovaní a pod.). Každá liečba by mala byť prispôsobená individuálnym potrebám pacienta.
Ako vám vieme pomôcť s depresiou?
V Klinike Calma vám radi poradíme či priamo pomôžeme s liečbou depresie. Môžeme Vám ponúknuť vyšetrenie psychiatrom aj psychodiagnostické vyšetrenie, v prípade záujmu aj psychoterapeutické vedenie. Nápomocné pri Vašej liečbe môžu byť stabilizačné a relaxačné techniky zamerané na vnímanie telesných pocitov, na uvoľnenie napätia a na zvládnutie regulácie emócií.
Psychoterapia Vám môže umožniť rozpoznať Vaše typické neuvedomované tendencie k istému typu správania či prežívania, porozumieť rôznym súvislostiam vo Vašom životnom príbehu, a v neposlednom rade aj nachádzanie zdrojov dôležitých pre zvládanie záťaže. Z ďalších služieb sú vhodné rôzne skupinové aktivity vo forme či už vo forme psychodeukácie (krátke prednášky na vybrané témy, ktoré môžu súvisieť so symptómami pri depresie) alebo terapeuticky zameraných skupín pre rôzne vekové kategórie, a tiež pre príbuzných pacientov trpiacich psychickými ťažkosťami.
Mgr. Alexandra Stanislavová
Zameranie: psychológia, terapia, psychodiagnostika
- Odborné články