Mentálna bulímia (bulimia nervosa) je porucha príjmu potravy, pri ktorej sa opakujú epizódy prejedania spojené s pocitom straty kontroly nad jedlom a následná snaha zabrániť priberaniu. Môže ísť napríklad o vyvolávanie zvracania, hladovanie, nadmerné cvičenie alebo užívanie preháňadiel či diuretík. Významnú úlohu zohráva aj výrazné zaoberanie sa hmotnosťou a vzhľadom a strach z priberania.

Na rozdiel od mentálnej anorexie nemusí byť pri bulímii prítomná podváha. Hmotnosť môže byť v bežnom rozmedzí, môže kolísať alebo byť vyššia, a preto môže problém zostať dlho nepovšimnutý. Bulímia sa zvyčajne začína prejavovať v neskoršej adolescencii alebo mladej dospelosti, často okolo 18. roku života. Výskyt sa odhaduje približne na 1–3 % u žien vo veku 15 až 30 rokov. Aj vzhľadom na časté skrývanie prejavov môže zostať časť prípadov nerozpoznaná.

Príznaky a prejavy mentálnej bulímie

• opakované prejedanie a strata kontroly nad jedlom,
• tajné jedenie alebo miznutie väčšieho množstva jedla,
• vyvolávanie zvracania alebo iné kompenzačné správanie,
• hladovanie alebo výrazné obmedzovanie jedla po prejedaní,
• nadmerné alebo nutkavé cvičenie,
• silné výčitky, hanba alebo úzkosť po jedle,
• výrazné zaoberanie sa hmotnosťou, kalóriami a vzhľadom,
• časté odchody na toaletu krátko po jedle.

Mentálna bulímia často prebieha skryto. Človek môže navonok pôsobiť, že sa stravuje bežne, zatiaľ čo veľkú časť jeho myslenia a prežívania zaberá jedlo, strach zo straty kontroly, hmotnosť a snaha „napraviť“ to, čo zjedol.

Po epizóde prejedania sa môžu objaviť intenzívne výčitky, hanba či úzkosť a následná snaha prijaté jedlo kompenzovať. Typické môže byť aj striedanie veľmi prísnych pravidiel v stravovaní s obdobiami straty kontroly. Okolie si niekedy skôr všimne miznutie jedla z domácnosti, tajnostkárstvo alebo pravidelné odchody na toaletu krátko po jedle než samotné prejedanie či kompenzačné správanie.

Prečo mentálna bulímia vzniká?

Na rozvoji mentálnej bulímie sa zvyčajne podieľa viacero faktorov, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Úlohu môžu zohrávať biologické predispozície, psychické prežívanie, vzťah k vlastnému telu, skúsenosti z dospievania aj sociálne prostredie.

Začiatok ťažkostí môže súvisieť napríklad s výrazným obmedzovaním jedla alebo diétovaním, obdobím zvýšeného stresu, náročnou životnou zmenou, konfliktmi, stratou či rastúcou nespokojnosťou s vlastným telom. Tieto okolnosti samy osebe bulímiu nevysvetľujú, môžu však prispieť k tomu, že sa už existujúca zraniteľnosť začne prejavovať problémovým vzťahom k jedlu.

Čo mentálnu bulímiu udržiava?

Pre bulímiu je charakteristický cyklus obmedzovania, straty kontroly a následnej kompenzácie. Prísne pravidlá alebo výrazné obmedzovanie jedla zvyšujú fyzický hlad aj zaoberanie sa jedlom. Následne môže prísť epizóda prejedania, po ktorej sa objavuje strach z priberania, hanba a výčitky.

Zvracanie, hladovanie, nadmerné cvičenie alebo iná forma kompenzácie môžu na krátky čas zmierniť úzkosť. Táto úľava však podporuje pokračovanie rovnakého vzorca. Človek sa často rozhodne stravovanie opäť sprísniť, čím sa zvyšuje riziko ďalšej straty kontroly a cyklus sa začína odznova.

Ako mentálna bulímia ovplyvňuje každodenný život?

Bulímia môže postupne organizovať celý deň okolo jedla, prejedania a snahy jeho následky skryť alebo kompenzovať. Človek môže plánovať, kedy bude sám, vyhýbať sa spoločnému stravovaniu, návštevám či cestovaniu alebo meniť svoje aktivity podľa toho, či bude mať možnosť následne zvracať alebo inak kompenzovať prijaté jedlo.

Hanba a tajnostkárstvo môžu viesť k sociálnemu stiahnutiu a komplikovať blízke vzťahy. Opakované epizódy prejedania a následné výčitky môžu zhoršovať sebahodnotenie, úzkosť a depresívne prežívanie a sťažovať sústredenie, školský alebo pracovný výkon. Prejedanie môže byť aj finančne zaťažujúce a celý cyklus môže zaberať významnú časť dňa.

Zdravotné riziká mentálnej bulímie

Zdravotné riziká sú významné najmä pri opakovanom zvracaní a ďalšom kompenzačnom správaní. Narušenie rovnováhy minerálov (elektrolytov) v tele spôsobené častým zvracaním alebo užívaním preháňadiel či diuretík môže viesť k závažným zdravotným komplikáciám a v niektorých prípadoch byť život ohrozujúce.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Signálom na vyhľadanie pomoci sú najmä opakujúce sa epizódy straty kontroly nad jedlom a snaha následne jedlo kompenzovať. Závažnosť bulímie sa pritom nedá posudzovať podľa telesnej hmotnosti – človek môže mať hmotnosť v bežnom rozmedzí a napriek tomu potrebovať odbornú starostlivosť.

Dôvodom na vyhľadanie pomoci môže byť napríklad:

• opakované prejedanie so stratou kontroly,
• vyvolávanie zvracania po jedle,
• hladovanie alebo výrazné obmedzovanie jedla,
• nadmerné cvičenie s cieľom kompenzovať jedlo,
• užívanie preháňadiel alebo diuretík,
• silná hanba, výčitky alebo úzkosť spojená s jedlom,
• tajné jedenie alebo skrývanie správania pred okolím,
• výrazné zaoberanie sa hmotnosťou, vzhľadom a strachom z priberania.

Pri mdlobách, výraznej slabosti, dehydratácii, búšení alebo nepravidelnej činnosti srdca, zmätenosti, samovražedných myšlienkach alebo inom akútnom zhoršení je potrebné urgentné lekárske alebo psychiatrické vyšetrenie.

Ako sa mentálna bulímia lieči?

Pri liečbe mentálnej bulímie je dôležité postupne prerušiť cyklus obmedzovania jedla, prejedania a následnej kompenzácie. Konkrétny postup závisí od veku, frekvencie a závažnosti ťažkostí, psychického stavu aj prípadných zdravotných komplikácií.

Dôležitým krokom je stabilizácia stravovania a vytváranie pravidelnejšieho režimu, ktorý znižuje riziko extrémneho hladu a následnej straty kontroly. Psychoterapia pomáha porozumieť situáciám, emóciám a vzorcom myslenia, ktoré spúšťajú alebo udržiavajú prejedanie a kompenzačné správanie.

Terapia sa môže zameriavať aj na hanbu, úzkosť, sebakritiku, perfekcionizmus, zvládanie emócií, vzťah k jedlu, telu a vlastnej hmotnosti či medziľudské vzťahy. Súčasťou liečby je aj príprava na situácie, v ktorých by sa ťažkosti mohli opätovne objaviť.

Podľa zdravotného a psychického stavu sa do starostlivosti môže zapojiť psychoterapeut, nutričný odborník, psychiater alebo pedopsychiater a ďalší lekári. Pri deťoch a dospievajúcich môže byť súčasťou liečby aj aktívna spolupráca s rodinou. Farmakoterapia môže byť vhodným doplnkom pri niektorých prejavoch alebo pridružených psychických ťažkostiach; o jej použití rozhoduje psychiater alebo pedopsychiater.

Viac o priebehu odbornej starostlivosti v Calme nájdete na stránke starostlivosti pri poruchách príjmu potravy.

Ako môžu pomôcť rodičia a blízki?

Pri bulímii býva pre blízkych náročné najmä to, že problém môže dlho zostať skrytý. Nápadná zmena hmotnosti nemusí byť prítomná a prvými signálmi môžu byť skôr tajné jedenie, miznutie jedla, pravidelné odchody na toaletu po jedle alebo rastúce napätie a tajnostkárstvo okolo stravovania.

Ak sa problém odhalí, dôležité je nereagovať zahanbovaním, kontrolovaním alebo obviňovaním. Pri deťoch a dospievajúcich môžu rodičia alebo opatrovatelia pomáhať pri stabilizácii stravovania, vytváraní bezpečného prostredia a postupnom obmedzovaní podmienok, v ktorých sa môže cyklus prejedania a kompenzácie ďalej udržiavať.

Viac o tom, ako podporovať človeka s poruchou príjmu potravy, nájdete na stránke Podpora rodičov a blízkych pri poruchách príjmu potravy.