Vzťah k jedlu môže začať človeka obmedzovať aj bez toho, aby boli splnené kritériá konkrétnej poruchy príjmu potravy. Narušený vzťah k jedlu sa môže prejavovať rigidnými alebo obmedzujúcimi pravidlami, výrazným zaoberaním sa jedlom, hmotnosťou, telom či pohybom a postupnou stratou flexibility v stravovaní.

Narušený vzťah k jedlu nie je sám osebe diagnostickou kategóriou a ani ortorexia (ortorektické správanie) sa v súčasnosti nepovažuje za samostatnú diagnózu. To však neznamená, že tieto ťažkosti nemôžu výrazne zasahovať do psychického prežívania a každodenného života.

 

Ako môže vyzerať narušený vzťah k jedlu?

  • opakované diéty a snaha neustále kontrolovať stravovanie,
  • prísne pravidlá určujúce, čo, kedy alebo koľko možno jesť,
  • počítanie kalórií alebo pravidelné váženie jedla,
  • delenie potravín na „dobré“ a „zlé“,
  • výčitky alebo úzkosť po jedle,
  • intenzívne premýšľanie o jedle, hmotnosti alebo vlastnom tele,
  • emočné jedenie alebo prejedanie,
  • vyhýbanie sa spoločnému jedeniu alebo situáciám, v ktorých nie je možné mať stravu úplne pod kontrolou.

Jedlo môže postupne začať ovplyvňovať aj to, ako človek hodnotí sám seba. Dodržanie vlastných stravovacích pravidiel môže prinášať pocit úspechu alebo kontroly, zatiaľ čo ich porušenie môže viesť k výčitkám a pocitu zlyhania.

 

Kedy už „zdravé stravovanie“ začína obmedzovať život?

Hranica medzi prirodzenou starostlivosťou o stravovanie a problémom nemusí byť vždy zrejmá. Dôležité nie je iba to, aké potraviny človek je, ale aj koľko priestoru jedlo a pravidlá okolo neho zaberajú v jeho živote.

Varovným signálom môže byť postupná strata flexibility. Človek má čoraz väčší problém zjesť niečo neplánované, jesť v reštaurácii, na návšteve alebo na oslave, pretože nemá presnú kontrolu nad zložením či množstvom jedla. Spoločné jedlo, ktoré bolo kedysi bežnou súčasťou života, sa môže stať zdrojom napätia, výčitiek alebo konfliktov.

 

Čo je ortorexia?

Pri ortorexii sa pozornosť výrazne sústreďuje na to, či je jedlo „správne“ alebo dostatočne „zdravé“. Dôležitý môže byť jeho pôvod, kvalita, zloženie, spôsob spracovania alebo pripisované zdravotné vlastnosti.

Problémom teda nie je samotný záujem o zdravú výživu. Ťažkosti vznikajú najmä vtedy, keď sa pravidlá postupne sprísňujú, zo stravy sa vylučuje čoraz viac potravín a odchýlka od nastaveného spôsobu stravovania vyvoláva výraznú úzkosť. Človek môže tráviť veľa času výberom, nákupom a prípravou „správneho“ jedla a strácať možnosť jesť spontánne.

 

Čo je emočné jedenie?

Emočné jedenie je jedenie, ktoré je ovplyvnené najmä emóciami, nielen fyzickým hladom. Spúšťačom môže byť stres, napätie, smútok, osamelosť, nuda, ale aj radosť alebo úľava. Jedlo môže v takej chvíli priniesť krátkodobé upokojenie, potešenie alebo odvedenie pozornosti od nepríjemného prežívania.

Samo osebe nie je emočné jedenie poruchou príjmu potravy. Občas sa môže objaviť u mnohých ľudí a nemusí nijako narúšať každodenný život ani vzťah k jedlu.

Problémom sa môže stať vtedy, keď sa z neho stane hlavný spôsob zvládania emócií, keď vedie k opakovanému prejedaniu alebo strate kontroly nad jedlom, prípadne keď po ňom pravidelne nasledujú výčitky, hanba a snaha jedlo kompenzovať. Vtedy má zmysel venovať pozornosť nielen samotnému jedeniu, ale aj tomu, čo mu predchádza.

 

Čo môže narušený vzťah k jedlu spustiť?

Začiatok nemusí pôsobiť problematicky. Impulzom môže byť napríklad rozhodnutie schudnúť, zdravotná diagnóza, zmena životného štýlu, komentár o hmotnosti, začiatok intenzívnejšieho športovania, porovnávanie sa s inými alebo zvýšené sledovanie obsahu o výžive a vzhľade.

Postupne sa však pôvodný zámer môže meniť. Pravidlá sú čoraz prísnejšie, jedlo získava väčší význam a narastá potreba mať stravovanie pod kontrolou.

 

Čo udržiava narušený vzťah k jedlu?

Pri chronickom diétovaní môže nespokojnosť s telom alebo potreba kontroly viesť k prísnym stravovacím pravidlám a obmedzovaniu jedla. Narastajúci fyzický hlad a zaoberanie sa jedlom potom zvyšujú pravdepodobnosť, že človek pravidlo poruší alebo sa preje. Nasledujú výčitky a pocit zlyhania, ktoré môžu viesť k ešte prísnejšej diéte alebo kompenzácii – a celý cyklus sa opakuje.

Pri ortorexii môže byť mechanizmus odlišný. Obava o zdravie alebo potreba jesť „správne“ vedie k vytváraniu pravidiel, ktoré spočiatku prinášajú pocit istoty a kontroly. Postupným vyraďovaním ďalších potravín však môže narastať úzkosť pri každej odchýlke od pravidiel, čo vedie k ich ďalšiemu sprísňovaniu.

 

Ako môže narušený vzťah k jedlu ovplyvniť každodenný život?

Narušený vzťah k jedlu môže výrazne znižovať kvalitu života aj bez stanovenej diagnózy poruchy príjmu potravy. Človek môže strácať spontánnosť a flexibilitu a čoraz viac rozhodnutí prispôsobovať tomu, čo môže jesť, kedy môže jesť alebo akým spôsobom si dokáže jedlo pripraviť.

Obmedzenia môžu zasahovať aj do vzťahov a spoločenského života. Spoločné jedlá, návštevy, oslavy alebo cestovanie sa môžu meniť na zdroj stresu a človek sa im môže postupne začať vyhýbať. Pri ortorektickom správaní môže veľkú časť času a pozornosti zaberať samotný výber, nákup a príprava jedla.

 

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Odbornú pomoc má zmysel vyhľadať, keď jedlo, hmotnosť, „zdravé stravovanie“ alebo cvičenie začínajú zaberať neprimerane veľkú časť myslenia, pravidelne vyvolávajú výčitky alebo úzkosť, obmedzujú spoločenský život alebo človek postupne stráca schopnosť jesť flexibilne podľa svojich potrieb.

Odbornú pomoc má zmysel vyhľadať aj vtedy, keď ťažkosti ešte nespĺňajú kritériá konkrétnej poruchy príjmu potravy. Narušené stravovacie vzorce sú širším fenoménom než diagnostikované poruchy príjmu potravy a môžu predstavovať aj rizikový faktor pre ich neskorší rozvoj.

 

Ako sa narušený vzťah k jedlu rieši?

Podľa charakteru ťažkostí môže byť vhodná psychoterapia, nutričné poradenstvo alebo ich kombinácia. Dôležité je porozumieť konkrétnym pravidlám, obavám a vzorcom správania, ktoré problém udržiavajú, a postupne pracovať na ich zmene.

Psychoterapeutická práca sa môže zameriavať napríklad na úzkosť a reguláciu emócií, sebakritiku, hanbu, perfekcionizmus, vzťah k jedlu, telu a vlastnej hmotnosti či mechanizmy, ktoré udržiavajú potrebu kontroly. Nutričné poradenstvo môže podľa konkrétnej situácie pomôcť pri zhodnotení stravovania a postupnom vytváraní flexibilnejšieho vzťahu k jedlu.

Viac o priebehu odbornej starostlivosti v Calme nájdete na stránke starostlivosti pri poruchách príjmu potravy.

Ako vieme pomôcť v Calme?

Pri úvodnej diagnostike sa zameriame na to, ako stravovanie vyzerá v každodennom živote, aké pravidlá alebo obavy sú s ním spojené a do akej miery ovplyvňuje psychické prežívanie, vzťahy a bežné fungovanie. Na využitie služby pritom nie je potrebná diagnóza poruchy príjmu potravy.

Podľa charakteru ťažkostí môže starostlivosť zahŕňať psychoterapiu, nutričné poradenstvo alebo ich kombináciu. Cieľom je nastaviť ďalší postup podľa konkrétneho problému a mechanizmov, ktoré ho udržiavajú.

Neváhajte a kontaktujte nás

Povedali o nás