Dospelosť sa formuje v detstve a počas dospievania. Rodičia sú kľúčovým partnerom, ktorý môže dieťa dospievaním previesť tak, aby mohlo žiť kvalitný život. Ktorá z nasledujúcich oblastí vášmu dieťaťu bráni v rozvoji jeho potenciálu?
Hnev je dôsledkom aktivácie emocionálneho systému zlosti, ktorý reaguje na frustráciu, telesnú iritáciu alebo obmedzenie voľného pohybu (telesného či psychického). Pri vysokej senzitivite tohto systému,…
Hnev je dôsledkom aktivácie emocionálneho systému zlosti, ktorý reaguje na frustráciu, telesnú iritáciu alebo obmedzenie voľného pohybu (telesného či psychického). Pri vysokej senzitivite tohto systému, sa môžu podnety, ktoré ho aktivovali, okoliu javiť ako nepatrné, niekedy ako neprítomné. No bez vetra sa lístok nepohne a vaše dieťa nevybuchuje bezdôvodne. Príčinu treba hľadať na všetkých možných miestach, telesných aj psychických. Významným faktorom, ktorý zohráva rolu v udržiavaní či podporovaní emocionálnych výbuchov, sú reakcie okolia.
Ak neviete, čo je príčinou emocionálnej nerovnováhy vášho milovaného dospievajúceho dynamitu alebo ako na ňu reagovať, príďte sa poradiť. Terapeutické riešenia nadmerných výbuchov zlosti vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu, či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Sebaubližovanie môže mať rôzne príčiny a formy. Impulzívne sebadeštruktívne správanie je z veľkej časti nekontrolovateľné, teda dieťa ho dokáže ovládať len minimálne. Táto forma autoagresivity…
Sebaubližovanie môže mať rôzne príčiny a formy. Impulzívne sebadeštruktívne správanie je z veľkej časti nekontrolovateľné, teda dieťa ho dokáže ovládať len minimálne. Táto forma autoagresivity je typická pre deti s neurovývinovými poruchami. Úplne iný charakter má sebapoškodzovanie, ktoré je typické u detí a adolescentov s emočnými poruchami, najčastejšie s depresiou alebo sklonom k vývinu do hraničnej poruchy osobnosti. napríklad cielené rezanie sa, pichanie ihlou či prepichovanie rôznych častí tela. Druh zvolenej terapie potom závisí od príčiny a formy sebadeštruktívneho správania.
Terapeutickou voľbou je zväčša psychoterapia, prípadne terapia s prvkami liečby vývinových porúch s prvkami senzorickej integrácie.
Agresívne správanie voči ľuďom a zvieratám môže mať rôzne príčiny. Buď sa jedná o tzv. impulzívnu agresivitu, ktorá je dôsledkom stresovej reakcie organizmu v stave…
Agresívne správanie voči ľuďom a zvieratám môže mať rôzne príčiny. Buď sa jedná o tzv. impulzívnu agresivitu, ktorá je dôsledkom stresovej reakcie organizmu v stave (reálneho alebo nereálneho) nebezpečenstva. U detí sa prejavuje náhlym, málo kontrolovaným agresívnym konaním, zväčša v hneve a po špecifickom podnete. Druhým typom je tzv. proaktívna agresivita, kedy agresor viac či menej premyslene koná deštruktívnym spôsobom. U detí sa môže prejavovať ako cielené ubližovanie rovesníkom alebo zvieratám.
Terapeutické riešenia stavov agresivity vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu alebo terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Puberta a adolescencia môže prebehnúť hladko alebo je oheň nielen na streche, ale aj v celom dome. Ak vám vaše milované dieťa každodenne podpaľuje nervy,…
Puberta a adolescencia môže prebehnúť hladko alebo je oheň nielen na streche, ale aj v celom dome. Ak vám vaše milované dieťa každodenne podpaľuje nervy, môžete toto obdobie prečkať alebo sa prísť poradiť. V prvom prípade je však riziko, že zhoria vaše nervy aj dom a požiar sa natoľko rozšíri, že jeho hasenie bude príliš náročné.
Terapeutické riešenia stavov agresivity vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu alebo terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Strach súvisí s nedostatkom informácií o udalostiach, ktoré nás čakajú. Spúšťa stresovú reakciu organizmu, ktorá môže vyústiť buď do rozhodnej akcie alebo pôsobí paralyzujúco. V…
Strach súvisí s nedostatkom informácií o udalostiach, ktoré nás čakajú. Spúšťa stresovú reakciu organizmu, ktorá môže vyústiť buď do rozhodnej akcie alebo pôsobí paralyzujúco. V druhom prípade je strach príčinou sociálnej utiahnutosti a neprejavovania svojho potenciálu. Vo vážnejších prípadoch môže viesť k vystupňovaným prejavom aktivácie sympatikového systému, teda zrýchleniu tepu, dychu, poteniu, rozšíreniu zreníc, sťaženému tráveniu a zhoršenému spánku. Niekedy je predmet strachu zrejmý, inokedy nášmu vedomiu dostupný nie je. V tomto prípade môže vaše dieťa na otázku: „Z čoho máš strach“ odpovedať „Neviem“. Nadmerná bojazlivosť dieťaťa môže byť dôsledkom jeho vysokej osobnostnej citlivosti. Môže byť však vystupňovaná do tak vysokej miery, že hovoríme o úzkostných poruchách.
Metódou voľby úzkostných porúch je psychoterapia, vo vážnejších prípadoch aj farmakoterapia.
Rituály do určitej miery poskytujú pocit bezpečia a nadobudnutie kontroly. V niektorých prípadoch však dosiahnu úrovne, ktorá znemožňuje dieťaťu normálne fungovať. Napríklad keď strávi dve…
Rituály do určitej miery poskytujú pocit bezpečia a nadobudnutie kontroly. V niektorých prípadoch však dosiahnu úrovne, ktorá znemožňuje dieťaťu normálne fungovať. Napríklad keď strávi dve hodiny prekračovaním čiar v určitom poradí alebo si mnohokrát denne umýva ruky, aj keď je zrejmé, že to nemá žiaden význam. V týchto prípadoch hovoríme o obsedantne-kompulzívnej poruche. Rituály sú aj súčasťou porúch autistického spektra. Tieto deti prostredníctvom nich vchádzajú do svojho vnútorného sveta, ktorý je na rozdiel od sveta vonkajšieho bezpečný a predvídateľný. Ak máte pochybnosti, do ktorej skupiny patrí vaše dieťa alebo máte pocit, že potrebuje pomoc, príďte sa poradiť.
Riešenie rituálov závisí od ich príčiny a teda základnej diagnózy vášho dieťaťa. Pri obsedantne-kompulzívnych poruchách býva účinnou psychoterapia, event. farmakoterapia. Pri rituáloch spojených s diagnózou poruchy autistického spektra je metódou voľby špecifický typ terapie.
Tiky môžu byť prechodné, teda trvajúce menej ako 1 rok alebo chronické. Tie trvajú viac ako rok a zvyčajne majú viac podôb, teda sú napríklad…
Tiky môžu byť prechodné, teda trvajúce menej ako 1 rok alebo chronické. Tie trvajú viac ako rok a zvyčajne majú viac podôb, teda sú napríklad pohybové a zvukové, nikdy však obojaké. Pri Touretovom syndróme ide o kombináciu zvukových a pohybových tikov naraz. Najčastejšou je prechodná tiková porucha so spontánnym ústupom symptómov. V niektorých prípadoch sa tiky stupňujú, spontánne neodoznejú, prípadne majú intenzitu, ktorá dieťaťu znemožňuje normálne fungovať. Od 12-teho roku majú tiky tendenciu ustupovať na vážnosti aj frekvencii výskytu. Ak sa tiky stupňujú, sú veľmi intenzívne, prípadne kombinované, je dobré poradiť sa s odborníkom ohľadom ich liečby.
Riešenie tikov závisí od typu a vážnosti tikovej poruchy a môže zahŕňať psychoterapiu, ale aj farmakoterapiu.
Ak dieťa venuje veľa času hraním počítačových hier, na mobiloch, tabletoch alebo ak trávi voľný čas na sociálnych sieťach, môže sa stať, že ho úplne…
Ak dieťa venuje veľa času hraním počítačových hier, na mobiloch, tabletoch alebo ak trávi voľný čas na sociálnych sieťach, môže sa stať, že ho úplne pohltia. Môže prísť o celú svoju energiu, voľný čas a vzťahy. Kľúčovým riešením je pretvorenie vzťahov doma a nastavenie hraníc. Neudeje sa to spontánne a častokrát je potrebná odborná pomoc.
Odborná pomoc zahŕňa psychoterapeutickú prácu s dieťaťom a rodinou.
Aj tínedžeri vedia, že alkohol, cigarety a iné drogy sú pre telo škodlivé. Napriek tomu, mnoho závislostí začína práve v tomto veku. Či už kvôli…
Aj tínedžeri vedia, že alkohol, cigarety a iné drogy sú pre telo škodlivé. Napriek tomu, mnoho závislostí začína práve v tomto veku. Či už kvôli vplyvu partie, snahe o prehlušenie nepríjemných emócií, samoliečbe depresie, kvôli vzťahom alebo ich nedostatku. Zneužívanie psychoaktívnych látok nie je nikdy vyňaté z kontextu príbehu vášho dieťaťa. Čím skôr naň prídete, tým máte väčšiu šancu na úspech.
Metódou riešenia je zväčša psychoterapia, podporená inými špecifickými terapiami.
Problémy so spánkom, napríklad ťažké zaspávanie, budenie sa v noci či skoré vstávanie bez pocitu oddýchnutia sú nešpecifickým symptómom mnohých telesných a psychických problémov. U…
Problémy so spánkom, napríklad ťažké zaspávanie, budenie sa v noci či skoré vstávanie bez pocitu oddýchnutia sú nešpecifickým symptómom mnohých telesných a psychických problémov. U tínedžerov najčastejšie súvisia s nevhodným denným režimom, nadmernou dobou strávenou pri elektronických zariadeniach, diagnózou depresie alebo zneužívaním psychoaktívnych látok. Spánku môžu brániť aj obsedantné myšlienky, úzkosti alebo psychotické fenomény, napríklad paranoidné halucinácie. Ak dieťa nereaguje na vaše zdôrazňovanie dôležitosti spánku, je vhodné prísť sa poradiť.
Terapeutické riešenia problematického spánku vychádzajú z jeho príčin. Zahŕňajú psychoterapiu či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
