Škola aj iné podnety v tomto veku prinášajú veľa zmien, ktoré je niekedy ťažké pre dieťa a aj pre rodiča spracovávať. Vyberte si typ problému, s ktorým najviac vaše dieťa podľa vás potrebuje pomocť.
Hnev je dôsledkom aktivácie emocionálneho systému zlosti, ktorý reaguje na frustráciu, telesnú iritáciu alebo obmedzenie voľného pohybu. Niekedy sa preto môžu podnety, ktoré ho aktivovali,…
Hnev je dôsledkom aktivácie emocionálneho systému zlosti, ktorý reaguje na frustráciu, telesnú iritáciu alebo obmedzenie voľného pohybu. Niekedy sa preto môžu podnety, ktoré ho aktivovali, okoliu javiť ako nepatrné. No bez vetra sa lístok nepohne a dieťa nevybuchuje bezdôvodne. Príčinu treba hľadať na všetkých možných miestach, telesných aj psychických. Avšak významným faktorom, ktorý zohráva rolu v udržiavaní či podporovaní emocionálnych výbuchov u dieťaťa sú reakcie okolia. Ak neviete, čo je príčinou emocionálnej nerovnováhy vášho malého dynamitu alebo ako v týchto situáciách reagovať, príďte sa poradiť.
Terapeutické riešenia nadmerných výbuchov zlosti vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu, a tiež terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Niektoré deti sú ako bez kože, aj maličký podnet ich emocionálne zabolí, pichne ich aj najlepšie myslená poznámka. Mnohé deti sú také odmalička, iným sa…
Niektoré deti sú ako bez kože, aj maličký podnet ich emocionálne zabolí, pichne ich aj najlepšie myslená poznámka. Mnohé deti sú také odmalička, iným sa tento stav rozvinie neskôr, a to postupne alebo náhle. U detí sa zvýšenou dráždivosťou, nervozitou, hnevom s krikom a plačom môže prejavovať depresia alebo iná emočná porucha. Tieto príznaky sú však veľmi nešpecifické a môžu byť súčasťou množstva psychických porúch alebo stavov. Adekvátna diagnostika je kľúčom k ich riešeniu.
Terapeutické riešenia nadmernej dráždivosti a nervozity vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu a terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Hyperaktivita u detí nie je zďaleka len súčasťou diagnózy ADHD. U mnohých detí je dôsledkom dezorganizácie senzorických neurovývinových systémov, či prejavom emočných porúch. Hyperaktivita býva…
Hyperaktivita u detí nie je zďaleka len súčasťou diagnózy ADHD. U mnohých detí je dôsledkom dezorganizácie senzorických neurovývinových systémov, či prejavom emočných porúch. Hyperaktivita býva aj akýmsi sprievodným javom rôznych neurovývinových porúch, napríklad porúch autistického spektra. ADHD zahŕňa okrem okruhu symptómov hyperaktivity aj symptómy impulzivity a nepozornosti.
Terapeutické riešenia hyperaktivity vychádzajú z jej príčin. Zahŕňajú psychoterapiu či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnejších prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Niektoré deti sú rady samé a sociálne kontakty s rovesníkmi ich vôbec nelákajú. Iné deti by kamarátov mať chceli, ale nedarí sa im. Nevedia ako…
Niektoré deti sú rady samé a sociálne kontakty s rovesníkmi ich vôbec nelákajú. Iné deti by kamarátov mať chceli, ale nedarí sa im. Nevedia ako kontakt nadviazať alebo sa o to snažia tak nešikovne, že sa z nich v tom lepšom prípade stanú „triedni šašovia“. Schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty je dôležitou oblasťou psychických funkcií človeka. Pri jej deficitoch by rodičovi malo zablikať červené svetlo, či nejde o typ poruchy.
Riešenie problému závisí od jeho príčiny. Kľúčovými riešeniami býva nácvik vhľadu do sociálnych vzťahov alebo vytvorenie zaujímavého mostu medzi dieťaťom a ostatnými ľuďmi,. A to tak, že dieťa nebude vedieť sociálnym vzťahom jednoducho odolať.
Sebaubližovanie môže mať rôzne príčiny a formy. Impulzívne sebadeštruktívne správanie je z veľkej časti nekontrolovateľné, teda dieťa ho dokáže ovládať len minimálne. Táto forma autoagresivity…
Sebaubližovanie môže mať rôzne príčiny a formy. Impulzívne sebadeštruktívne správanie je z veľkej časti nekontrolovateľné, teda dieťa ho dokáže ovládať len minimálne. Táto forma autoagresivity je typická pre deti s neurovývinovými poruchami. Úplne iný charakter má sebapoškodzovanie typické u detí s emočnými poruchami, najčastejšie s depresiou alebo sklonom k vývinu do hraničnej poruchy osobnosti. Ide predovšetkým o cielené rezanie sa, pichanie ihlou či prepichovanie rôznych častí tela. Druh zvolenej terapie potom závisí od príčiny a formy sebadeštruktívneho správania.
Terapeutickou voľbou je zväčša psychoterapia, prípadne terapia s prvkami liečby vývinových porúch s prvkami senzorickej integrácie.
Agresívne správanie voči ľuďom a zvieratám môže mať rôzne príčiny. Prvým typom agresívneho správania môže byť tzv. impulzívna agresivita, ktorá je dôsledkom stresovej reakcie organizmu…
Agresívne správanie voči ľuďom a zvieratám môže mať rôzne príčiny. Prvým typom agresívneho správania môže byť tzv. impulzívna agresivita, ktorá je dôsledkom stresovej reakcie organizmu v stave nebezpečenstva. U detí sa prejavuje náhlym, málo kontrolovaným agresívnym konaním, zväčša v hneve a po špecifickom podnete. Druhým typom je tzv. proaktívna agresivita, kedy agresor viac či menej premyslene koná deštruktívnym spôsobom. U detí sa môže prejavovať ako cielené ubližovanie rovesníkom alebo zvieratám.
Terapeutické riešenia stavov agresivity vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu, či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Aj negatívna pozornosť je pozornosť. Mnohé deti sa správajú nevhodne, aby okolie vyprovokovali k stanoveniu hraníc. Iné sa snažia o to, aby od okolia získali…
Aj negatívna pozornosť je pozornosť. Mnohé deti sa správajú nevhodne, aby okolie vyprovokovali k stanoveniu hraníc. Iné sa snažia o to, aby od okolia získali láskyplné prejavy. Inokedy dieťa nevie, že sa správa „zle“, pretože nedokáže odhadnúť sociálne situácie alebo si neuvedomuje dôsledky svojho konania. Tento symptóm si rozhodne zaslúži podrobnú diagnostiku.
Terapeutické riešenia nevhodného správania vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu alebo terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Niektoré deti sa v škole správajú drzo preto, aby získali obdiv spolužiakov a stali sa triednymi vodcami. Iné deti si nedokážu uvedomiť dôsledky svojho správania…
Niektoré deti sa v škole správajú drzo preto, aby získali obdiv spolužiakov a stali sa triednymi vodcami. Iné deti si nedokážu uvedomiť dôsledky svojho správania a ich drzosť je prejavom nekontrolovanej impulzivity alebo nepochopenia sociálnych noriem. Poznámky od učiteľa zväčša v oboch prípadoch vytvárajú bludný kruh. Ten sa dá prerušiť pochopením tohto symptómu a následným poskytnutím adekvátnych riešení.
Terapeutické riešenia nevhodného správania sa v škole vychádzajú z ich príčin. Zahŕňajú psychoterapiu alebo terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Puberta môže prebehnúť hladko alebo je oheň nielen na streche, ale aj v celom dome. Ak vám vaše milované dieťa každodenne podpaľuje nervy, môžete toto…
Puberta môže prebehnúť hladko alebo je oheň nielen na streche, ale aj v celom dome. Ak vám vaše milované dieťa každodenne podpaľuje nervy, môžete toto obdobie prečkať alebo sa prísť poradiť. V prvom prípade je však riziko, že zhoria vaše nervy aj dom a požiar sa natoľko rozšíri, že jeho hasenie bude príliš náročné.
Terapeutické riešenia nadmerného rebelantstva vychádzajú z jeho príčin. Zahŕňajú psychoterapiu či terapiu s prvkami senzorickej integrácie. Vo vážnych prípadoch pripadá do úvahy aj farmakoterapia.
Smútok nám hovorí, že je nevyhnutné prekonať hranicu minulosti. Ak vaše dieťa uviazlo pred bránou, ktorá ho pustí do radosti a potešenia, môže byť potrebná…
Smútok nám hovorí, že je nevyhnutné prekonať hranicu minulosti. Ak vaše dieťa uviazlo pred bránou, ktorá ho pustí do radosti a potešenia, môže byť potrebná odborná pomoc. Ak je smútok natoľko paralyzujúci, že nedovoľuje dieťaťu podávať predošlý školský výkon, obmedzuje jeho sociálne fungovanie, narúša spánok a chuť do jedla, môže sa jednať o depresiu. Tú je potrebné zveriť do rúk odborníkov.
Liečba depresie zahŕňa zväčša psychoterapiu, vo vážnych prípadoch alebo v prípadoch, kedy depresia na psychoterapiu nereaguje, je metódou voľby farmakoterapia.
